Už budúci týždeň v piatok sa začne 50. ročník festivalu Bratislavské jazzové dni, ktorý prinesie do Bratislavy absolútne osvedčenú kvalitu aj novú, veľmi spenenú jazzovú krv. Dnes sa pozrieme na piatkový program.

V rámci vzornej prípravy na dovolenkový digitálny detox na chalupe som si kúpil viacmenej novinku – zbierku poviedok Stephena Kinga Čím temnejšie, tým lepšie a túto 480-stranovú kladu som zvládol na jeden nádych. No dobre, tak na dva, za jeden a pol dňa.

V roku 2008 vyšiel v rámci série denníka SME Slovenské legendárne albumy aj titul Karol Duchoň – Čardáš dvoch sŕdc. Ako redaktor som vtedy zaznamenal výpovede skladateľov, ktorí s Duchoňom spolupracovali. Dvaja z nich už nie sú medzi nami, preto sú tieto spomienky dôležitým svedectvom doby a zaslúžia si revitalizáciu.

Dokumentárny film Velký vlastenecký výlet je road movie: sleduje cestu troch českých občanov, sympatizantov Putina, priamo do centra vojnového konfliktu na Ukrajine, aby sa zaznamenalo, čo to s nimi urobí. Každý dostal kameru, aby nakrútil aj svoju verziu.

Je dosť možné, že ste Spielbergov Schindlerov zoznam videli, napokon, je málo slávnejších filmov. Dostal 7 Oscarov, Americký filmový inštitút (AFI) ho zaradil na 9. miesto v zozname 100 najlepších amerických filmov všetkých čias a takto môžeme pokračovať ešte dlho.

Dom Albrechtovcov je magické miesto, respektíve takým ho urobili ľudia z nadácie Albrecht fórum, keď zo smutnej ruiny domu, kde býval guru hudobného života v Bratislave Ján „Hansi“ Albrecht, vybudovali očarujúce miesto pre koncerty, buď v záhrade alebo v interiéri.

Ja viem, že Prince už deväť rokov nežije. Ale ja som napriek tomu na jeho koncerte bol a náramne som si ho užil. V kine IMAX totiž premietali jeho koncertný film Sign „O“ The Times. Na veľkom plátne s veľkým zvukom. V tom obrovskom kine nás bolo asi 15 – ľudia od 40-60. Mladí asi chodia na Duchoňa.

Cez víkend sme sa dozvedeli o odchode Olda Hlaváčka, človeka, ktorého milovali masy predovšetkým ako humoristu. Nedávno sme sa dosť obšírne venovali príbehu Karola Duchoňa v kontexte vtedajšieho režimu, ktorý si privlastňoval aj umelcov a manipuloval ich životy. Dá sa pravdepodobne povedať, že režim sa škaredo podpísal aj na živote Olda Hlaváčka.

V 80. rokoch sme zaznamenali mladú vlnu nových tvárí v pop music. Bola ich fúra a niekoľko z nich obstálo v skúške s časom, spomeňme Roba Grigorova, Vidiek, Beátu Dubasovú či Tublatanku. Z tejto várky pochádza aj Richard Müller, vyštudovaný dramaturg a scenárista, inteligentný človek s dobrým vkusom.

Bol to sochár, vizionár aj rebel. Juraj Bartusz, ktorý nás opustil tento týždeň, zanechal v slovenskom výtvarnom umení neprehliadnuteľnú a členitú brázdu, zaliatu živou vodou kreativity. Na Bartusza spomínajú známe osobnosti scény ako na neúnavného experimentátora, tvorcu s presným pohľadom, hudobníka, ktorý dokázal spojiť statický objekt s performatívnou akciou.