Vykoľajený jedinec zaútočil na Roberta Fica a postrelil ho. To sa nemalo stať. To, čo nasledovalo po atentáte, je však rovnako nemysliteľné: Obviňovanie opozície, zvaľovanie viny na kritikov a zrejme aj útok na podstatu demokracie.

Osamelosť a pokušenia, ktoré prináša, nie sú nová téma. Ale v modernom veku, najmä v istých prelomových okamihoch, nadobúda nové významové odtiene a radikálne novú naliehavosť. Nezriedka v podobe „osamelosti v dave“.

Zdá sa, že autokracia sa na Slovensko vrátila „poučená z krízového vývoja“. Rezort po rezorte sa stáva obeťou valcovania v štýle, ktorý už nedbá o pretvárku. A v kontexte medzinárodného diania sa naša dnešná situácia zdá ešte ťažšia.

Martinov a môj život sa pretínali v kľúčových okamihoch – v detstve a pri udalostiach spätých s Novembrom 1989. V detstve to bolo o živote na ulici. Naša štvrť ležala na hranici Starého Mesta a periférie, kde bolo kedysi židovské a rómske geto.

Peter Zajac, Martin Bútora a ja sme sa politicky zasadili zato, aby 1. november 1990 bol Slovenskou národnou radou vyhlásený na Slovensku za štátny sviatok ako „Deň zmierenia – Pamiatka obetiam politického násilia“.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.

Verejnosť proti násiliu bola kľúčovou politickou silou Novembra 89 na Slovensku. Martin Bútora bol jedným z kľúčových ľudí Verejnosti proti násiliu. Mnohí z členov VPN sa neskôr ideám Novembra spreneverili, často brutálnym spôsom. Martin Bútora nikdy. V týchto dňoch sa dožíva osemdesiatich rokov.

Pred 20 rokmi sme prišli do Slovenskej televízie s programom .pod lampou a súčasne vznikol .týždeň. Okolo oboch vznikla vzácna komunita ľudí. Oslovili sme preto našich častých hostí a hovorili sme o role slobodných médií a dôležitosti celého tohto priestoru.

Dvadsať rokov je dosť v ľudskom živote, nieto ešte v živote médií. Keby sme sa preniesli späť v čase, asi by sme boli prekvapení, ako a čo sa vtedy komunikovalo. Pred dvadsiatimi rokmi však vznikla relácia .pod lampou, ktorá je dodnes niečim unikátna.

V předvečer 80. výročí vypuknutí Slovenského národního povstání se v Holubyho chatě na vrcholu Javoriny konalo česko-slovenské setkání k připomenutí památky profesora Rudolfa Vrby, kterému se jako jednomu z mála podařilo uprchnout z nacistického koncentračního tábora Osvětim a podat zprávu o holocaustu, a prof. MUDr. Bedřicha Placáka, který byl šéflékařem a později náčelníkem štábu partyzánské brigády operující v prostoru Bílých Karpat, ke které se R. Vrba poději rovněž připojil.