Keď slovenská ministerka nekultúry po koncerte ruskej sopranistky Anny Netrebko v Slovenskom národnom divadle vyhlásila, že ju tento zážitok posilnil v odhodlaní nepoľaviť v práci, nebolo mi na svete úplne najľahšie.

Divadelný festival Dotyky a spojenia oslavuje 20. narodeniny. Koncom júna symbolicky uzavrie divadelnú sezónu a prinesie tie najinšpiratívnejšie divadelné diela v sledovanom období od apríla 2024 do polovice marca 2025 a mnoho diskusií o divadle. Patrónmi jubilejného 20. ročníka festivalu sú herečka Táňa Pauhofová a herec Milo Kráľ, jeden z jeho zakladajúcich členov.

Nechýba na žiadnom z mliečnych pultov našich obchodov. Sedí si tam, učupená, a spomína na svoje slávne časy. Neomylne dnes po nej siahajú ruky tých, ktorí milujú parený ťahaný syr. To najzaujímavejšie z našej gastronómie často prehliadame: parenica.

E-športy, teda súťažné hranie videohier, predstavujú jeden z najrýchlejšie rastúcich fenoménov digitálnej éry. Kým ešte donedávna boli vnímané ako voľnočasová aktivita tínedžerov, dnes sa z nich stáva profesionálna disciplína, ktorá si rovnako ako klasické športy vyžaduje tréning, disciplínu, výnimočné mentálne schopnosti aj veľkú dávku talentu.

Prvý raz som si naplno uvedomil Pavla Bindera v roku 1999 na výstave v Trnave, v Koniarkovej galérii, kurátorkou bola Zuzana Bartošová. Binderove sochy zarámovala osteniami dvier, ktoré prechádzali z jednej miestnosti do druhej. Vyzerali neskutočne, latentne.

Vlada Popoviča som prvý raz v živote možno videl na predstavení Fikariho a Pogorielovových žiakov zo ŠUP. Videl aj nevidel. Hrali Bottovu Smrť Jánošíkovu s plošnými bábkami, ktoré v ich rukách ožili. Keď skončili, vyšli s bábkami pred scénu a stal som sa svedkom premeny drevenej dvojrozmernej preglejky na tieňovú trojrozmernú imagináciu.​

Na stole položená miska či tanierik. V niektorých prípadoch na dne už predpestovaný maličký trávnik a v ňom utešene nakladené vajíčka. Nafarbené a lesklé, ako si to žiada tradícia. A, samozrejme, ťažké, pretože sú pripravené natvrdo. Veľkonočné kraslice.

Ako dieťa som sa naučil vnímať obrazy cez ilustrácie detských kníh. Pamätám si ilustrácie Dobšinského Prostonárodných povestí od Karola Ondreičku, Ivana Šimka, Vincenta Hložníka, Vojtecha Stašíka, ktoré sme mali doma. Hložníkových kresieb som sa bál. Naše deti mali Martina Benku a Ľudovíta Fullu a spokojne sa smiali.

Ak vám na tvári vyrástla brada a neviete čo s ňou, vašou najlepšou možnosťou je navštíviť barbera. Už pri pohľade na cenník si však uvedomíte, že neplatíte len za obyčajný strih, ale špeciálny zážitok. Čo robí ten zážitok výnimočným a čím sa líši od bežného kaderníctva? V ateliéri PEPE mi to vysvetlili barberka Romana Jurovatá alias Gatto Barber a zakladateľ salónu Josef Hauer, známy pod prezývkou PEPE.

Víkendový TO DO list bude festivalový.