Totalitný experiment, ktorý napáchal na dušiach, mysliach aj ekonomike Čechov i Slovákov obrovské škody, a padol pred 30 rokmi, si dodnes vyberá svoju daň. 

Šíp francúzskeho prezidenta o „NATO v stave klinickej smrti“, mierený rovno do srdca euroatlantickej vzájomnosti, reštartoval s veľkou silou staré zvady.

Nadchádzajúci rok môže byť vo svete i na Slovensku aj celkom nudný. Ale aj naopak – a to je o čosi pravdepodobnejšie – nesmierne turbulentný a vzrušujúci.

Je celkom možné, že hoci sa rok 2020 ešte poriadne nezačal, jeho najvýznamnejšiu udalosť s veľkým potenciálom vyryť do globálnej budúcnosti hlbokú stopu už máme za sebou.

Podobenstvo siamskych dvojčiat, zviazaných históriou, použil Igor Matovič ako opis česko-slovenského vzťahu na prvej návšteve Prahy. Nie je však isté, či už najbližšia budúcnosť do nadštandardu nenavŕta trhlinu.

Bola to migračná kríza, ktorá dovtedy symbolický formát V4 transformovala na zoskupenie hlavnej vnútornej opozície „bruselskej byrokracie“. Ako je to dnes?

Sme naplno v druhej vlne pandémie, takže je čas na kľúčové otázky - čo nás čaká, čo sme zvládli, čo zanedbali, a kedy sa vrátime k normálnemu životu. Presne o tom je obálková téma nového .týždňa. Okrem toho sme pre Vás pripravili text Petra Schutza k núdzovému stavu, veľkú diskusiu o drogách, ďalší text C.S. Lewisa a pohľad Martina Mojžiša na Hieronyma Boscha.

Povinná karanténa pre návraty z Chorvátska a iných destinácií a zákaz podujatí pre 1000+ (exteriéry) a 500+ (interiéry) ľudí sú najsilnejšie prijaté opatrenia pre druhú vlnu. Rozumné?

Otázka ČT na Ivetu Radičovú, či oslobodzujúci výrok pre MK je znakom slabosti alebo sily slovenskej justície, vystihuje základný rámec interpretačnej bitky o najnovší verdikt.

Obraz vládnutia, ktoré sľuboval líder Matovič – najlepšie, aké Slovensko zažilo – je už po pár mesiacoch dosť ponurý. Štvorkoalíciu (aj jej lepšiu časť, ktorej „vinou“ je asistencia) zrážajú od začiatku škandály.