Vojna na Ukrajine zasahuje aj našu spoločnosť. Núti nás klásť si základné otázky o našej národnej bezpečnosti. Konfrontuje nás s potrebou okamžitej pomoci postihnutým, a núti nás uvažovať aj o asistencii pri povojnovej obnove Ukrajiny. Zvládame tieto výzvy? Ako to delí a profiluje našu politickú scénu? Akú úlohu tu môže zohrať občianska spoločnosť a mimovládne organizácie? Hovorí Grigorij Mesežnikov, politický analytik, spoluzakladateľ a prezident Inštitútu pre verejné otázky.

V dnešnej epizóde účinkujú Marína Gálisová, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb, moderuje Eugen Korda.

Nerád by som (aj v súvislosti s niektorými našimi predchádzajúcimi debatami) prispieval k vytváraniu domnienky, že použitia jadrových zbraní sa netreba báť. Samozrejme, že sa ich treba báť. Preto tu sú.

Stretnutie Roberta Fica v Kremli znamená viacero vecí – priznanie, kam vnútorne patrí, zradu životného záujmu Slovenska a tiež historickú výzvu rozumnej opozícii.

Pokiaľ sa niekomu zdá táto otázka neoprávnená alebo zbytočná, podotýkam, že som ju nepoložil prvý. Aj tí, ktorí na ňu odpovedajú záporne, odpovedajú na ňu. Okrem toho: hoci je Fico fenomén nesympatický, jeho vplyv na dianie dostatočne významný, aby sme sa oprávnene pýtali na zdroje jeho správania.

V dnešnej epizóde účinkujú Marína Gálisová, Juraj Petrovič, Martin Mojžiš, Tomáš Zálešák a Štefan Hríb, moderoval Eugen Korda.

O tom, ako účinkujú na ľudský organizmus, vieme málo. Aj tak sa zdá byť rozumné nevystavovať sa príliš ich prítomnosti.

V minulom roku navrhli alebo zaviedli nové clá na dovoz ocele desiatky krajín. Väčšina z nich sa zamerala na Čínu, ktorá zaplavuje trhy lacným kovom. 9. februára zvolil Donald Trump iný prístup: namiesto snajperskej pušky vzal do ruky brokovnicu. Keď prezident letel na Super Bowl do New Orleanse, povedal novinárom v Air Force One, že oznámi nové clá vo výške 25 % na všetok dovoz hliníka a ocele do Ameriky. 10. februára sa clá stali realitou.

Fakty sú jasné. V ére, ktorej dominujú technologickí giganti, ktorých hodnota sa pohybuje v biliónoch dolárov, nedosahuje žiadna európska firma založená za posledných 50 rokov z ničoho odhadovanú hodnotu viac ako sto miliárd (Spotify, služba na streamovanie hudby sídliaca vo Švédsku, sa pohybuje niekde okolo tejto úrovne). Čo to znamená?

S návratom Donalda Trumpa sa vracajú aj staré rozkoly Európy v otázke obrany.