K schopnosti človeka poučiť sa z dejín môžeme byť skeptickí. Môžeme byť aj cynickí. Môžeme poukazovať na to, ako sa vždy znova opakujú tie isté omyly s následkami, v dejinách mnohokrát zaznamenanými, ba aj tými, ktoré sú ešte v živej pamäti, a predsa sa do nich zase ženieme ako nočné motýle do plameňa sviečky.

V sobotu ráno v založili pôvodne neznámi páchatelia požiar pod káblami elektrickej siete neďaleko Berlínskej elektrárne v Lichterfelde. V mrazivom počasí boli výpadkom prúdu postihnuté tisícky domácností a ohrozené ľudské životy. Škody sú značné, hoci prevádzka sa obnovuje. Podľa nedeľňajších správ je za útokom skupina ľavicových extrémistov.

Je nepochybne správne, ak Európa preberá zodpovednosť za svoju spoločnú bezpečnosť. Je tiež zrejmé, že táto zodpovednosť nemôže ležať výlučne na jednotlivých členských štátoch – hrozby, ktorým čelíme, majú nadnárodný rozmer, a teda vyžadujú nadnárodnú spoluprácu. Tým však zďaleka nie je všetko vysvetlené ani vyriešené.

Keď som v minulom diele písal o konšpiračných teóriách a na nich založených extrémnych ideológiách, naznačil som viac možných smerov, ktorými je možné naše úvahy o nich rozvinúť. To nám môže pomôcť pri hľadaní odpovedí na otázku, ako môžeme, ba musíme podobným javom klásť odpor.

V tejto chvíli nevieme presne, aká je budúcnosť Grónska. Podobne nevieme ani, aký bude výsledok ruskej vojny proti Ukrajine a ukrajinského boja za vlastnú existenciu. Múdrosti, ktoré si bude s Trumpom na najbližšom stretnutí vymieňať Robert Fico, nie sú nateraz hodné pálenia kyslíku. Niečo však vieme.

Zdá sa, že žijeme v dobe, ktorá praje konšpiračným fantáziám. Nie je náhoda, že sa tieto predstavy stali znovu témou nedávno aj v súvislosti s vpádom nových komunikačných technológií do politickej debaty.

V priebehu nedávnej vlny „kriedových“ aktivít, v drvivej väčšine chvályhodných (aj keď „revolúciou“ by som to ešte nenazýval) boli niektorí mladí ľudia obvinení z „vulgárnosti“, a to aj od osôb, medzi ktorých silné stránky evidentne nikdy nepatril zdvorilý prejav, najmä v ich vzťahu k politickým oponentom či nepohodlným osobám, napríklad prezidentke republiky.

Poľský premiér Donald Tusk krátko predtým oznámil, že bezpečnostné zložky identifikovali dve osoby podozrivé z vykonania aktov sabotáže, počas ktorých boli poškodené koľajové trate južne od Varšavy. Išlo podľa neho o dvoch Ukrajincov, ktorí už dlhšie spolupracovali s ruskými tajnými službami.

Nejde len o biznis. Ide o veľmocenskú politiku. Česká europoslankyňa Markéta Gregorová (za Pirátov) varovala v rozhovore pre Aktuality.sk: „Musíme si uvedomiť, že Čína je geopolitický rival, ktorý si v Európe aktívne buduje vplyvové siete – aj v krajinách, kde by to ľudia vôbec nečakali.“

Máme dosť veľa a dosť dobrých dôvodov na presvedčenie, že sloboda a vláda zákona sú lepšie než totalitný režim. No ak je to tak, odkiaľ sa tie totalitné režimy pred sto rokmi zobrali a odkiaľ sa dnes berú všetky pokusy o ich rehabilitáciu?