Som ročník 1958, generácia bruselského EXPA, potomok povojnového mieru. A predsa sme sa najčastejšie s chalanmi hrávali na partizánov a všetci sme chceli byť Nemci. Bola to čisto estetická voľba. Držali sme samozrejme „našim“, srdcom sme tí partizáni boli, ale poškuľovali sme po nemeckej disciplíne a po ich dokonale ušitých uniformách, ktoré sme poznali len z filmov, vymývajúcich naše osemročné mozgy.

Tretia inscenácia „slovenskej sezóny” v SND sa vrátila na koniec 9. storočia, presne do chvíle, keď umiera Svätopluk. Jeho duša ešte chvíľu blúdi bláznivým lesom spomienok, snov a obáv.

V pondelok 29.4. je Medzinárodný deň tanca a ja ho plánujem osláviť návštevou tanečno-divadelno-hudobného predstavenia Bubliny v betóne, ktoré je čerstvo po víkendovej premiére. Je to už druhá spolupráca divadiel elledanse a GunaGU, respektíve Viliama Klimáčka a choreografky Šárky Ondrišovej. Najväčším lákadlom je pre mňa to, že do projektu je zapojená aj hudobná skupina Longital.

Na javisku bratislavského divadla Aréna ožilo fašistické slovenské malomesto. Dozvuky udalostí, ktoré sa v ňom odohrali, sú prítomné dodnes...

Našej minulosti sa treba pozrieť priamo do očí, nech je akákoľvek, a už vôbec nerobiť za ňou žiadne hrubé čiary.

Autor románov a hier Viliam Klimáček finišuje s režírovaním svojej hry Dlhá noc v divadle elledance, nedávno produkoval predstavenie Poker Face v GUnaGU. Keď mu jedna činnosť začne liezť na nervy, teší sa, že vždy môže utekať k ďalším dvom.

Už druhý rok v lifestyle spovedáme a fotíme zaujímavé osobnosti politického, spoločenského a kultúrneho života Slovenska. Vyzvedáme, čo najradšej robia, keď nerobia, aké sú ich drobné životné radosti, cnosti a neresti. Zvykne to byť veľmi zábavné, niekedy až dobrodružné.

„Bude to dlhá noc," povzdychne si Csongor Kassai, teda postava rutinného patológa, ktorému neskoro po polnoci prinesú na pitevný stôl telo mladého, zvláštnym spôsobom dobodaného dievčaťa (spomedzi všetkých hercov najlepšie sa pohybujúca Michaela Čillíková).

Markíza a Joj majú novú hračku, s ktorou medzi sebou súperia. Sú to vlastné sitkomy, kde mala posledné roky výsostné postavenie hlavne Joj. K jojkárskym Profesionálom a Kutyilom túto jeseň pribudnú – Zita na krku na Markíze a až dva na Joj: Hoď svišťom a animovaný LokalTV. Aj keď by sa zdalo, že ide o jednoduchší žáner, nie je to pravda.

Pod pokrievkou normalizačných sedemdesiatych rokov začalo na Slovensku čosi bublať. Objavili sa vzdelaní pesničkári, akísi poslovia dobrých správ o tom, že napriek bezhlavému, ale niekedy aj veľmi dobre cielenému dupaniu boľševika, túžby ľudí po informáciách, kultúrnom vzdore a tvorivosti nezomreli.