Líder poľskej desaťpercentnej ľavicovej strany Janusz Palikot nedávno v poľskom parlamente vyhlásil, že „prišiel čas povedať Poliakom, že sa musia vzdať svojej poľskosti”. Keby líder francúzskych socialistov Francois Hollande povedal, že Francúzi musia rezignovať na svoju francúzskosť, alebo Ehud Barak z izraelskej laboristickej strany tvrdil, že Židia sa musia vzdať svojej židovskosti, bolo by to celkom isto ich posledné vystúpenie v kariére. Politik, ktorý by nahováral svojich rodákov, aby zradili svoju vlastnú národnú identitu, by musel v normálnom štáte s politikou skončiť.

Takmer tak často, ako sa v slovenských a maďarských médiách rozoberajú otázky Maďarov na Slovensku, sa v poľských a litovských médiách riešia problémy Poliakov na Litve. Východná Európa totiž ešte pred sto rokmi tvorila podobne mnohofarebnú národnostnú mapu ako Európa stredná.

Varšava, najlacnejšie veľkomesto sveta. Ešte pred niekoľkými rokmi by som sa z toho smial, ušetriť tu niečo z nie veľmi veľkých diét bolo, ak sa človek nestravoval ako „paštikár“, takmer nemožné. Varšava mala veľa vecí, ktoré sa podobali na Moskvu, Kyjev. Slušné byty tu boli neuveriteľne predražené, rovnako ako kancelárie, panoval tu navyše taký čudný východný nevkus, ešte o niečo hroznejší ako naše stredoeurópske podnikateľské baroko.

V akom znamení sa po 2. januári začal pre Maďarov nový rok? Na Andrássyho ceste bola tridsať-štyridsaťtisícová demonštrácia proti politike vlády. Občianske organizácie zorganizovali protest v zimný deň, ktorý inak nebol zvlášť chladný.

Vyrastala v Poľsku, študovala na FAMU, väčšinu filmov nakrútila v západnej Európe a v USA. Vníma otázky, ktoré nám kladie história, internetová generáciu ju vedie k optimizmu. Agnieszka Holland prišla do Bratislavy predstaviť svoj najnovší film V tme o osude ľvovských židov, ktorých zachránil jednoduchý Poliak v mestských kanáloch.

Nemecko vďačí za svoje postavenie v Európe nielen silnej ekonomike, ale aj vysokým právnym a etickým štandardom verejného života. Dôkazom je aj nedávna demisia nemeckého prezidenta Christiana Wulffa, ktorý bol donútený odstúpiť zo svojej funkcie pre nejasné väzby na biznismenov z Dolného Saska.

Takáto udalosť sa stala v Poľsku prvýkrát. Na začiatku roka zorganizoval vojenský prokurátor plukovník Mikolaj Przybyl tlačovú konferenciu, na ktorej sa prezentoval ako obeť diskreditačnej kampane. V jednom momente požiadal novinárov o päťminútovú prestávku na vyvetranie sály. Vzápätí po tom, ako všetci vyšli von, zaznel z miestnosti výstrel. Keď novinári vošli späť do sály, plukovník ležal v kaluži krvi. Ukázalo sa, že si strelil do hlavy a prvé správy hovorili o tom, že v nemocnici bojuje o život.

S Poľskom je v Európskej únii istý problém, pretože nie je štátom veľkým, ale ani malým. Nie je také veľké ako Nemecko, Francúzsko či Veľká Británia, ale ani také malé ako Belgicko, Bulharsko alebo Grécko. Podľa demografických, teritoriálnych či ekonomických kritérií patrí skôr k stredným štátom. Takých však okrem Španielska v EÚ viac nie je. Tento stav prináša niektoré dilemy. Na jednej strane je Varšava príliš slabá na to, aby bola samostatným hráčom ako Berlín a Paríž, na druhej strane je však príliš silná na to, aby mala ambície na úrovni Sofie, Lisabonu alebo Ľubľany.

V dňoch 29. novembra až 4. decembra sa bude v Bratislave konať 12. ročník medzinárodného festivalu dokumentárnych filmov Jeden svet. Vznikol v roku 1999 v Česku, dnes sa pod touto značkou premietajú filmy napríklad aj v Sofii, Nairobi, Budapešti, Berlíne, Varšave, Bukurešti.