Spisovateľ a kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák tvrdí, že zo všetkého najviac sa potrebuje svojej práce vzdávať. Nesmie sa na ňu pútať, k tomu, čo sa mu podarilo ani čo sa nedarí. Preto medituje, modlí sa a odchádza do samoty.

Odjakživa chcela byť herečkou. Hoci za posledných 20 rokov účinkovala takmer v päťdesiatich filmoch a niekoľkých televíznych seriáloch, spolu s manželom viedla aj cukráreň a v posledných rokoch sa venuje módnemu návrhárstvu. A veľa číta. A už nedôveruje politikom. Aňa Geislerová.

Diskotéky boli pre mňa najväčším zlom, s ktorým som nechcel mať nikdy nič spoločné. Postupne som však začal objavovať hudbu, ktorá to celé zmenila.

Pawel Mitera vymyslel dokonalý spôsob, ako si nájsť prácu. Mal 25, žil vo Vroclavi a bol nezamestnaný. Tak do poľskej verejnoprávnej televízie napísal email, v ktorom sa predstavil ako šéf kancelárie prezidenta Bronisława Komorowského a dodal, že pán prezident si želá, aby Pawel (mladý a schopný novinár) dostal čím skôr vlastný televízny program. Na konci pridal svoje telefónne číslo.

Najprv som si na gitare brnkala hity Helenky Vondráčkovej, ale pošťastilo sa mi, že som dostala štipendium vo Francúzsku. Tam som objavila Joan Baezovú a Donovana.

Znie to ako celkom vydarený vtip o priam absurdne dotiahnutej medzinárodnej deľbe práce.

Varšavská ulica pred poľským prezidentským palácom plná sviečok. Jarná noc. Tichý vzdor, vzdor Poliakov voči osudu, Bohu, ktorý tento národ skúša tak, že si mnohí kladú otázku, či a prečo si vyvolil práve ich pre takú skúšku.

Zavolal mi Giuseppe. Je to šéf zelených u nás v Klánoviciach na kraji Prahy. A vraví, že sa dohodli s Občianskou demokratickou stranou, takže by sa chcel porozprávať o tom, či si nechcem vziať na starosť tunajšie radničné noviny.

Atentát na arci esesáka, zločinca, archetypálneho nacistu a pražského „protektora” Reinharda Heydricha v roku 1942 bol legendárnym hrdinským činom, ktorému nechýbal tragicko-romantický pátos.