Marek Hudema z českého Reflexu patrí k novinárom, ktorých v Gori prepadlo ozbrojené komando. Pre .týždeň hovorí o svojich pocitoch aj o tom, aké názory majú civilní obyvatelia na vojnu.
Čo to vlastne robí Rusko? Nič prekvapivé. Pokúša sa spamätať z historického mocenského prepadu z prelomu 80. a 90. rokov 20. storočia, ktorý nemá v novodobých ruských dejinách obdobu.
Mark Almond vyučuje dejiny na Oxforde a píše komentáre a analýzy pre The Guardian, The Wall Street Journal či National Review. Jeho názory už podnietili nejednu ostrú debatu. Mark Almond odpovedal na otázky .týždňa ku kríze v Gruzínsku.
"Gruzínsko chystá vojnu", prečítala som si pred pár týždňami v článku Petry Procházkovej v SME a nebolo mi všetko jedno. Len pár dní predtým ma opäť oslovila britská organizácia Conciliation resources, aby som sa po roku vrátila do Gruzínska a Abcházska pracovať s mimovládnymi organizáciami.
Mnohí z nich sú bez vody, bez elektriny a bez tepla. Takmer štvrť milióna gruzínskych utečencov z Abcházska žije od občianskej vojny v roku 1993 v nepredstaviteľných podmienkach. V tmavých dierach, ako krysy. Zabudnutí vládou aj medzinárodným spoločenstvom.
Na jar 2008 stál ruský prezident Vladimír Putin na vrchole sveta. Ceny ropy a plynu dosahovali raketových výšok a príjmy z ich vývozu prúdili do pokladnice Kremľa. Kedysi silná ruská armáda, ktorá po páde komunizmu v roku 1991 skolabovala, sa budovala nanovo.
