Výročnú cenu Združenia A – R Christmas založila v roku 1993 skupina výtvarníkov – Milan Bočkay, Klára Bočkayová, Ladislav Čarný, Daniel Fischer, Vladimír Kordoš, Otis Laubert, Marian Meško, Igor Minárik, Marian Mudroch a Dezider Tóth. Cena svojím obsahom a charakterom nepriamo nadväzuje na tradíciu výmenných výtvarných albumov, ktoré sa v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch vyrábali a rozširovali ako samizdat.

Koncom apríla sa ukončila verejná oponentúra dokumentu, ktorým chceli slovenskí vedci podať správu o stave krajiny a načrtnúť jej víziu. Ostalo len pri pokuse. Vedci nepodali správu o stave krajiny, ale o biede našich spoločenských vied.

Vaše dieťa sa vráti domov s

Jednu z tieňov československej totality predstavovali tábory nútených prác. Keďže do mlyna snáh KSČ o ovládnutie mocenských nástrojov štátu spadla aj armáda, na scéne sa začali objavovať aj vojenské pracovné jednotky perzekučného charakteru, známe pod pojmom Vojenské tábory nútených prác.

Čakali sme búrlivého bohéma, prišiel plachý muž, ktorý radšej počúva ako hovorí. Jeho knihy sú akýmsi zaklínaním: píše o krutom, skorumpovanom Rusku, v ktorom mocipáni vládnu pevnou rukou, dúfajúc, že keď to napíše, v skutočnosti sa to nestane. Má rád Led Zeppelin a Wagnerove opery. Rusko je podľa neho unikátne tým, že stojí na ľade. Patrí medzi najznámejších ruských spisovateľov. Vladimír Sorokin.

„Kedz ši ňebul v Harhove, bul ši v rici,“ stálo napísané na hrdom červenom transparente pri vstupe do obce. Či to platí všeobecne, nevieme posúdiť. V stredu 29. júla to veru ďaleko od pravdy nebolo. V Spišskom Hrhove sa totiž konalo finále Rómskej superstár.

Nosia oranžové reflexné vesty a za pásom sa im hompáľajú gumové obušky. Pripomínajú cestárov, no usilujú sa budiť rešpekt výzorom drsných chlapíkov. Tucet členov Rómskej občianskej hliadky (ROH) sa už dva mesiace pokúša nastoliť na „slávnom“ košickom sídlisku Luník 9 vládu zákona a čistoty.

V prípade Dominika Tatarku niet dôvodov na jubilejné oslavy ani dvadsať rokov po jeho smrti. Je toho priveľa, čo ostáva nevyslovené a nedopovedané.

„Sadnime si k večeri. Pán je, žiaľ, z Československa,“ hovorí Madame obyvateľom svojho penzióna. Je rok 1938, slovenský študent Bartolomej Slzička sa zoznamuje s Parížom. V Prútených kreslách Dominika Tatarku.