Pozsony? Nie, Bratislava! Wien? Nie, Viedeň! Venezia? Nie, Benátky! Österreich? Nie, Rakúsko! Deutschland? Nie, Nemecko! Polska? Nie, Poľsko! ΡOCCИЯ? Nie, Rusko!
Najskôr dobrá správa aj pre skeptických pravičiarov: ešte vždy sa dá veriť na zázrak. Ak sa vymierajúce HZDS, v lepšom prípade aj Slotovi nacionalisti, nedostanú do parlamentu, stredopravé strany môžu vďaka Maďarom poslať Roberta Fica do opozície. Ale prečo sa slovenská pravica musí stále spoliehať na zázraky?
Alebo ešte lepšie, čo robiť bude? Od jeho odstúpenia z kandidátky SDKÚ uplynulo už sedem týždňov, Iveta Radičová sa stala volebnou líderkou a Mikuláš Dzurinda zostal predsedom strany. Čo to však znamená pre budúcnosť?
Lázsló Sólyom a Robert Fico predviedli ďalšie dejstvo absurdného divadla. Cena za lepší herecký výkon však jednoznačne patrí slovenskému premiérovi. Maďarský prezident prestrelil isteže ako prvý.
Veľkolepo a tajomne avizovaný štrajk časti kamiónistov združených v Únii autodopravcov Slovenska, ktorý by sa dal nazvať skôr protestom, sa skončil po dvoch dňoch bez úspechov.
Z vypočutia Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente nevzišla o jeho spôsobilosti pre úrad komisára jediná použiteľná informácia. O to viac sme ich dostali o veľkej európskej politike a spôsobe, akým sa šíri v malých slovenských pomeroch.
