Brno je taká malá Viedeň, hovorievalo sa a niečo na tom bude. Minulý pondelok a utorok mal môj syn zase prázdniny.

Prvýkrát som sa tým stretla až v dospelosti. Alebo si to len nepamätám? Mala som asi dvadsať a zoznámila som sa s kamošovým malým synom Paľkom. Mal tri roky. Hrávali sme sa spolu na pieskovisku a zakopávali sa doň až kým nám netrčali len hlavy.

O slovenskom nadrealizme koluje niekoľko mylných informácií: najzávažnejšia je tá, že je to „slovenský variant surrealizmu“ (Slovník slovenských spisovateľov). Nuž, ak je valčík variantom valčeka (pri oboch môže dochádzať k valcovaniu), tak to môže byť pravda.

Súčasnosť praje individualistom. Kolektívny hrdina v nej nemá miesto. Súdržnosť je pojem neznámy. V tejto spoločenskej situácii prináša bratislavské divadlo Aréna na javisko „kolektívnu“ hru izraelskej dramatičky Hadar Garlon – Mikve.

Chcel byť námorník, ale stal sa advokátom. Je z dediny, ale pohybuje sa vo veľkých firmách. Na začiatku zakladal SMK, na konci je mimo nej. Csáky jeho meno použil ako argument proti Bugárovi. Šéf Slovnaftu Oszkár Világi.

„Zásadne píšem na papieriky. A vždy mám pri sebe dva zápisníky. Ten v ľavom vrecku je na myšlienky, ten v pravom na príbehy.“ Nič viac necharakterizuje Jána Johanidesa ako tento výrok. Vedel však, že v próze je myšlienka bez príbehu iba skeletom, tak ako je príbeh bez idey mechom na prázdnotu.

Som sklamaný. Boli sme lepší ako Wales a aj tak sme nevyhrali. Ak chceme postúpiť, zase len budeme musieť čakať na pomoc od iných. Teraz zrejme od našich susedov Maďarov.

Fanúšikovia a priaznivci sa v piatok v Prahe lúčia s Karlom Gottom, ktorý zomrel prvý októbrový deň vo veku 80 rokov.