Pandemická situácia na Slovensku sa rýchlo mení. No rozhodnutia vlády sa menia ešte rýchlejšie. Čo je výsledkom a v čom sa líši boj proti koronavírusu v zahraničí?

V sobotu otestovali 2,5 milióna ľudí, z toho 25.850 bolo infekčných.

„Začali sme normálne o siedmej, zo stopäťdesiat testovaných bol jeden pozitívny,“ odpovedá nám Vladimír Krčméry v bielom ochrannom odeve počas testovania v Záhorskej Bystrici. Je sobota, desať hodín dopoludnia. Navštívili sme osem testovacích miest. Tu sú naše zistenia.

To, čo zažívame posledné týždne, nie je iba pandémia jedného vírusu, ale aj – a možno hlavne – pandémia nerešpektovania vedy, pandémia urážok, lži a sebastrednosti. Môžeme sa z toho ešte vyliečiť?

Vojenská terminológia kukuričných bojovníkov sa zdá byť prekvapujúco vhodná na popis toho, čo sa v tejto krajine deje. V každom prípade, keď už s tým začali, škoda by bolo nepokračovať.

Pozitívne vzorky odhalili z 21 949 PCR testov, ktoré sa v utorok urobili.

Peter Zajac hovorí o politických dôsledkoch celoplošného testovania. Jedným z dôsledkov je zhrubnutie spoločenskej atmosféry a rozdelenie spoločnosti.

Socialisti si nevedia rady s kultúrnym liberalizmom, ktorý v mene „progresívneho náboženstva“ presmeroval ľavicu od boja proti kapitalizmu. A práve preto sú ochotní nachádzať spoločnú pôdu s konzervatívcami.

Dva dni pred prezidentskými voľbami v roku 1980 sa v jednej washingtonskej reštaurácii stretol panel mediálnych politických expertov. Prišli si tipnúť výsledok.

Celoplošné testovanie antigénovými testami patrí medzi najnáročnejšie, ale aj najkontroverznejšie aktivity, ktoré akákoľvek vláda v histórii Slovenska vykonala. Dokazujú to aj zástupcovia mimoparlamentných strán. Ich názory sa totiž líšia od absolútnej podpory až po absolútne odmietanie. Prečo podľa nich plošné testovanie dáva alebo nedáva zmysel?