Pozvanie pre Roberta Fica od Gordona Bajnaia znamená taký vývoj slovensko-maďarských vzťahov, ktorý by sa pred dvomi týždňami dal označiť za najmenej pravdepodobný. Vyhýbanie sa kontaktom na najvyššej úrovni bol predsa krok, ktorého sa Budapešť držala už od vyhlásenia nášho parlamentu o „večnosti“ Benešových dekrétov.

Pod pokrievkou lenivého leta sa na nás ako luna za lunou valí udalosť za udalosťou.

Udalosti okolo odhalenia sochy svätého Štefana v Komárne priniesli viacero správ o dnešnom Slovensku aj Maďarsku. O niektorých z nich sa ako o značnej dávke necitlivosti zo strany maďarského prezidenta, ale aj komárňanských organizátorov za týždeň už popísali desiatky článkov.

Trikrát z Nemecka: o tom, kde sa v Európe rodí najmenej detí, o ministerke zdravotníctva a jej dovolenke v Alicante a na záver o povzbudivých číslach z ekonomiky.

O tom, že situácia v štátnych Lesoch SR je zlá, sa vedelo už dlhé mesiace. Nielen pre podkôrny hmyz, o ktorom lesníci najradšej hovoria. Oveľa radšej ako o rozkrádaní vo svojej firme.

Mimoriadne zasadnutie poľského parlamentu k výrokom Roberta Fica o jeho vzore Jurajovi Jánošíkovi prijalo rezolúciu proti zastrašovaniu svojich prihraničných obcí, zároveň vyjadrilo obavy o územnú celistvosť svojej krajiny ohrozenú prípadnými nájazdmi extrémistickým vládnym jánošíkovským združením pod vedením náčelníka Roberta Fica.

Nikoho zrejme neuvedie do omylu skutočnosť, že to nebola priamo politická moc, ktorá vyniesla ortieľ nad Špeciálnym súdom.