Na česko-poľskom pohraničí, na Tešínsku, ktosi ničí dvojjazyčné názvy dedín, miest a ulíc, ktoré sa tam nedávno objavili. Človek by to označil za hlúposť, detinské vystrájanie, a presne tak to vníma aj polícia, ktorá to rieši ako banálne priestupky, čo v našich krajinách znamená, že nerieši nič. Lenže zopár desiatok tisícov tešínskych Poliakov, posledná menšina, ktorá sa v Česku po vyvraždení Židov Nemcami a vyhnaní Nemcov Čechmi udržala, sa na to díva inak. Patrilo by sa k poľskej menšine dodať cudzie slovo autochtónna, teda pôvodná, taká, ktorá sa nedá označiť za prisťahovaleckú.

Možno by sme nemuseli čítať knihy Martina Kukučína, aby sme mali pocit strhujúcej epiky, stačí, keď si prečítame jeho život! Ale my poväčšine nečítame ani jeho biografiu, ani bibliografiu.

Rektor Karlovej univerzity dohodol partnerstvo s nebankovou spoločnosťou Home Credit – a vyvolal takú vlnu, že Home Credit sám vycúval. Je to pekný príbeh a má dôležitý kontext.

Minulý týždeň ukázala nová vláda dve svoje tváre, ktoré nemožno od seba oddeliť. Radičovej vláda môže naozaj Slovensko premeniť na lepšiu krajinu. Pokiaľ rýchlo neskolabuje – na premiérke, ktorá si až priveľmi potrpí na imidži, a na amatérizme niektorých účastníkov.

Na terase rodinného hotýlku u Durbanu s výhledem na Indický oceán sedí nesourodá skupina třicátníků. Každý přijel z jiné části světa, znají se jen krátce, každý má jinou práci, ale dvě věci je spojují. Do Jihoafrické republiky přijeli fandit Slovensku a nikdo z nich se nechce na rodnou hroudu vrátit.

Za normálnych okolností to mohla byť hlavná téma kampane. Ale keďže tu stále ide najmä o Fica, téma dekriminalizácie marihuany nerezonovala tak, ako mohla. Nakoniec sa nedostala ani do programových téz budúcej vlády.

Nedávna sobotná noc bola pre mňa prelomová. Škoda, že nie v pozitívnom zmysle. Spolu s partiou kamarátov som navštívil bratislavský podnik Subclub (známy aj ako bývalé Účko).

takar Motejl hovoril sám o sebe, že je český právnik dvadsiateho storočia. Jeho životný príbeh je príznačný pre české a československé dejiny a osudy práva v dvadsiatom storočí. Jeho biografia to napokon potvrdzuje.

Kedysi na jeseň 2008, keď slovenská vláda ako posledná v Európe prikročila pod vplyvom krízy ku korekcii rozpočtu, sa Ján Počiatek podriekol, že "deficit je flexibilný". Treba uznať, že tá prognóza mu vyšla na 100 percent.

Trikrát o tom, že populačný rast nemusí byť len zdrojom radosti, že Sarkozy nechce byť križiakom, a tak sa pasuje za feministu, a že Belgicko má okrem problémov s vládou aj problém s odievaním.