Projekt, ktorý pod titulom „odvodová reforma“ dvíha vášne na Slovensku, je zrejme najhorší omyl tej časti politického spektra, ktorá sama seba nazýva pravicou, odkedy existuje.

Ani skutočnosť, že „vyhodených 7 miliónov eur“ tematizoval predovšetkým Smer, nič nemení na márnosti referenda. Aj keby prezident spolupracoval s vyhlasovateľmi na hľadaní čo najvyhovujúcejšieho termínu (čo bola v jeho pozícii povinnosť) a aj keby sa koaličné strany postavili ku kampani seriózne (čo platí aj o SaS), ani tak by šesť otázok nemalo šancu na platný výsledok.

Keby to bola atletika, dalo by sa povedať, že disk na prvý pokus doletel síce ďaleko, ale mimo sektora a s obrovským prešľapom. Keďže Ivan Mikloš a Jozef Mihál nie sú olympionici, ale politici, druhý pokus ich síce neminie, ale budú si musieť zvoliť iné náčinie.

Trma-vrma okolo zákona o maďarskom občianstve vládnu koalíciu do menšiny nepriviedla, ale otázku, či vydrží celé funkčné obdobie, posunula bližšie k negatívnej prognóze. Hlavným rizikom pritom ani nie sú početné konflikty a nedorozumenia, dokonca ani nie Matovič a jeho Obyčajní ľudia, ale vzájomná nedôvera a animozita lídrov, čo paralyzuje vytváranie politických dohôd. A to je problém, pretože na prekonávanie kríz, akou bola i tá posledná, nič iné nejestvuje.

Pomerne úspešnú emisiu dlhopisov zo 6. októbra označil Ivan Mikloš za „dobrú správu“ a analytici ju ohodnotili ako „prvý objektívny a nestranný test nového kabinetu“. V poriadku, oceňujeme. Do živého však tne otázka, ako by vyzerali tieto testy, keby sme si po dve miliardy eur nevyšli na trhy 6. októbra, ale až o týždeň neskôr.

Zákon o štátnom jazyku, tzv. vlastenecký zákon a tlačový (novela) sú legislatívne pomníky po Ficovej koalícii, ktoré – podobne ako Svätopluk na Hradnom nádvorí – symbolizujú (kus) charakter(u) bývalej moci. Skutočnosť, že i na prahu jesene ešte platia a sú nedotknuté v účinnosti, je zase výpoveďou o charaktere nástupcov.

Summit Európskej rady, ktorý mal namiesto terajšieho provizória gréko- a eurovalu nájsť trvalý mechanizmus riešenia dlhových kríz, sa skončil klasicky: Odkladom na december. Nedohodu nad kľúčovou otázkou, teda či bude treba „otvoriť“ Lisabonskú zmluvu, a ak áno, akými technikami, a najmä, čo má „otvorenie“ presne obsahovať, zakryli lídri novým poverením komisie van Rompuya (Task force), aby návrh vypracovala.

Návrh zmluvy o spolupráci, ktorý poslancom OKS ponúka Most-Híd, mešká presne desať mesiacov. Pocit, že húsť naučila Bélu až núdza čiže obava, že jeho klub by čoskoro mohol byť o štyri hlavy kratší, má bližšie k istote než k podozreniu.

Stredajšie vystúpenie Viktora Orbána pred Európskym parlamentom je prvý veľký „event“ maďarského predsedníctva, ktoré sa samo osebe stáva politickou udalosťou. Legislatívne a mocenské kroky dvojtretinovej väčšiny v Budapešti strhli na seba takú pozornosť, že kontraverzie, ku ktorým sa schyľuje v Štrasburgu, môžu veľa napovedať nielen o tomto predsedníctve, ale i o ďalšom vývoji v EÚ.

Dráma, ktorou v týchto dňoch prechádza Írsko, potvrdzuje predovšetkým to, čo tu už bolo dávnejšie napísané: Grécko bolo „iba“ predskokanom paneurópskej dlhovej krízy, ktorá pokračuje ďalšími zastávkami.