Podpis Jána Budaja sa našiel v archívoch ŠTB, Maroša Žilinku usvedčuje nemecký súd z nekompetentnosti. Komu prekážala návšteva prezidentky Zuzany Čaputovej vo volebnom štábe Petra Pavla?

Počúvame o „kríze demokracie“. Volanie po „autentickej“ demokracii, po jej rozšírení na všetky sféry nášho života je rovnako všadeprítomné, ako – čuduj sa svete – sťažnosti na demokraciu, ktorá nie a nie viesť k výsledkom, po ktorých túžime.

Chcel som povedať niečo na obhajobu osoby novozvoleného prezidenta ČR, Petra Pavla. A aj to urobím. Predtým však niečo ku kontextu celej veci: kontextu chúlostivému, naďalej plnému ožehavých a nikdy neuzavretých otázok.

Nielen pohoršujúca a hrozná skutočnosť práve prebiehajúcej vojny na Ukrajine nás núti opätovne si klásť otázky o povahe a perspektívach vojnového násilia. Je tu mnoho faktorov, ktoré predstavujú nové technológie a nové civilizačné vzorce.

Čo to počujeme pred voľbami? Prečo treba dodržiavať ústavu? Aký je problém so stíhačkami? Čo sa stane, keď vedľa vás vybuchne granát - hovorí človek, ktorý to na Ukrajine zažil. Ako sa pozerať na umelcov, s ktorých názormi nesúhlasíme?

Náš verejný priestor je plný slov, ktoré používame bežne a automaticky, nie však vždy presne ani správne. Jasnosť vo vyjadrovaní prospieva jasnosti v myslení. A jasné myslenie potrebujeme aj na to, aby sme vedeli čeliť extrémnym ideológiám, pseudovede, nepriateľom slobody, mieru či spravodlivosti, ktorým náš pojmový zmätok hrá do karát. Aby sme k tomuto zmätku sami neprispievali, osvetlíme si niektoré z obľúbených termínov aj obľúbené omyly v ich používaní. Predstavujeme vám novú rubriku Tomáša Zálešáka.

Môže idealista vykonávať realistickú politiku, alebo sa musí svojich ideálov vzdať, aby ho nezaslepovali pri hľadaní vecných riešení? A máme bezohľadné či kruté rozhodnutia extrémistov či diktátorov pripisovať ich ideám, alebo ich demaskovať ako obyčajný mocenský cynizmus?

Marína Gálisová sa rozpráva o udalostiach posledných dní s kolegami Martinom Mojžišom, Tomášom Zálešákom, Jurajom Petrovičom a Štefanom Hríbom.

História kresťanstva po zrútení spráchnivených zvyškov normalizačného režimu na prelome rokov 1989 a 1990 v našej vlasti je dodnes príbehom s nejednoznačným vyznením. Niet divu, už preto, že je súčasťou širšieho a dlhšieho príbehu.

Eugen Korda sa rozpráva o udalostiach posledných dní s kolegami Martinom Mojžišom, Tomášom Zálešákom, Jurajom Petrovičom a Štefanom Hríbom.