V súčasnom kulinárskom svete vládne nový ošiaľ. Siahať výhradne po lokálnych surovinách vymysleli už slow-foodisti, no tento trend pokračuje v hľadaní naozaj unikátnych miestnych chutí, ideálne, keď sú aj tradičné. Skorá jar je pre ne u nás ako stvorená.

TREBA SA VRACAŤ do svojho rodiska; TREBA MAŤ PREHĽAD o novom tanci; TREBA SA POZERAŤ kriticky na súčasnú kultúru a spoločnosť; TREBA SA ZAOBERAŤ integráciou cudzincov u nás; TREBA SA POZERAŤ V TELKE Herecký vrchol Marlona Branda;

Ťažké žulové náhrobky a umelé kvety v krematóriu nepatria medzi veci, ktorými sa väčšina ľudí chce zaoberať. Tri mladé absolventky Sokratovho inštitútu o ne majú záujem. Lebo sú presvedčené, že pohreb môže vyzerať aj osobnejšie.

Friedrich Nietzsche si raz položil takúto otázku: Čo by asi tak povedali starí Gréci, keby nás dnes videli? A čo povieme my, ak sa nás niekto opýta, prečo sa nimi ešte vôbec zaoberáme?

Lidé, kteří chodí na výstavy, většinou očekávají, že tam budou nějaké umělecké předměty. Nebo aspoň předměty, které jsou za umělecké označeny.

Mnoho Čechů neví, kde leží Vitorazsko, pro řadu z nich je však srdeční záležitostí.

Zakladateľ umeleckého zoskupenia Med a prach Andrej Kalinka skladá hudbu, píše libretá, režíruje, ale sám nechce byť označovaný za hudobného skladateľa, libretistu ani za režiséra. Jeho diela sú syntézou hudobného, výtvarného a divadelného umenia.

Toto je posledný stĺpček tohtoročných prázdnin. Potom sa začne kampaň pred parlamentnými a prezidentskými voľbami, ktoré určia tvár Českej republiky na najbližších pár rokov. Predtým, než sa začne, pár slov o malých dôležitých veciach.

Bukovo-jedľovým pralesom na severovýchode Slovenska hrozí, že ich vymažú zo zoznamu UNESCO. Usilujú sa o to ochranári zo združenia VLK. Paradox? Nie, logický krok, pretože sa tam ťaží drevo.

Dianie na severe od našich hraníc je napätím demokracie a liberalizmu, ale aj súbojom predstáv, či si pád komunizmu žiadal tvrdšiu revolúciu. O tom, čo sa deje v Poľsku, hovorí konzervatívny sociológ Michał Łuczewski.