„Načo sú nám dobré akademické, intelektuálne a vôbec aktivistické debaty, keď ľudí najviac trápi to, či majú peniaze na život? Nie je to úplne zbytočné a odrhnuté od reality?“ Takto znela otázka, ktorú som dostal minulý týždeň v Prahe na konferencii Forum 2000.

Živly skúšajú trpezlivosť indonézskych ostrovov odnepamäti. Naposledy koncom septembra, keď zemetrasenie a cunami spustošili ostrov Sulawesi. Neprežilo vyše dvetisíc ľudí, ďalšie tisíce sú nezvestné. Čo katastrofa svojím vyčíňaním pripomína Indonézanom?

Rok 2018 vyhnal ľudí do ulíc, spôsobil zmeny vo vláde a posun vo vyšetrovaní najväčšej kauzy roka naznačil, že v spoločnosti sa čosi mení.

Občanská demokratická strana je späť v plnej sile. ODS je jasným víťazom senátnych volieb. Oproti tomu kandidáti ANO úplne prepadli.

Mohli ste na to myslieť skôr a nesnažiť sa vyhrať majstrovstvá sveta v úslužnosti.

Romana Kvasnicu poznám mnoho rokov. Ale len raz som ho počul hovoriť tak, ako teraz – bolo to v čase, keď štát ubližoval Hedvige Malinovej. Teraz hovoril o vražde, Kočnerovi a povahe moci.

V najlepších momentoch znejú Teleman ako Daft Punk, v slabších ako podpriemerná synthpopová zostava z osemdesiatych rokov.

Na sociálních sítích tráví čas a investují do nich energii dvě skupiny lidí. První jsou ti, koho si sociální sítě dokázaly osedlat. Stali se na nich mentálně závislí.

Je legitímne mať proti Európskej únii tisícky výhrad. Správa sa však Brusel skutočne tak ako za sovietskych čias Moskva?

Po vražde chceli páchatelia viac peňazí. Alena Zs. sa hnevala, že zabili aj Kušnírovú.