Končí sa deň, keď sme si pripomenuli Povstanie. Mali sme štátny sviatok, v Bratislave pokojné ulice a Banskú Bystricu navštívil rumunský prezident Basescu a predseda ruského parlamentu Naryškin.

Existuje niečo po smrti? Alebo nie je nič a je to definitívny koniec? Môže byť dôstojné umieranie? Tuší alebo dokonca vie človek, že zomiera? Kde by sme mali odchádzať z tohto sveta, ak máme možnosť výberu?

Der Spiegel sa pripravuje na koniec facebookovej doby – ale to až na záver. Predtým o podliezavosti nemeckých novinárov voči svojej kancelárke alebo o predvolebných programoch CDU a FDP, ktoré majú šancu viesť Nemecko a eurozónu aj nasledujúce štyri roky. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

Hoci ruské tanky odišli už pred 20 rokmi, občas počuť, že dnešné Slovensko začína pripomínať Husákovu normalizáciu. Naozaj je život za Fica podobný ako bezprostredne po okupácii?

Opäť sa blíži výročie SNP a mená generálov Goliana a Viesta sa v médiách budú skloňovať často. Urobím to preto skôr a trochu inak.

Naše unikátne drevené kostoly už sú zapísané na Zoznam svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO. No práve teraz, uprostred letných dovoleniek, stojí za to pripomenúť, ako vznikala jedna cesta.

Viete, čo vás vyčerpáva a čo napĺňa? Zaužívaná predstava, že vyčerpáva práca a preto potrebujeme oddych, aby sme sa zregenerovali, už dávno neplatí.

V posledných týždňoch som čítal pár zaujímavých kníh. Nie sú to nevyhnutne horúce novinky tohto leta, no zabavili i poučili. A tým pádom splnili účel.

Predvolebné Nemecko vyzerá paradoxne: na jednej strane sú Nemci podľa prieskumov mimoriadne spokojní s Merkelovou vládou aj silou ekonomiky, na druhej strane ovláda médiá strach z blížiacej sa apokalypsy. Viac v mojom pravidelnom Nemeckom diári.

Minister školstva predložil na verejnú diskusiu Správu o stave školstva na Slovensku. Verejnosť aj politici intenzívne preberajú základné a stredné školstvo, ale diskusia o vysokých školách je chudobná.