Niekedy je v našom útulku úplný pokoj. Chlapi sú v práci alebo u lekárov, sestra Rita varí a ja sedím v záhrade a rozmýšľam nad tým, prečo sa slovenský katolicizmus dostal do slepej uličky.

Aj vidiaci môže byť slepý. O tejto slepote hovorí Ježiš v odpovedi na otázku: Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy? A táto iná „slepota“ býva oveľa častejšia než slepota naozajstná.

Za oknom uteká krajina, polia sa kúpu v slnku, v rádiu hrajú Paru, na betónovom plote pri fabrike nadpis Harabin na hrad (nepatrí), autobusové zastávky oblepené národnou hrdosťou, polia sa menia na hory, pezinská skládka je ďaleko, fejsbúk píše, že nás čakajú extrémisti a slnko svieti niekde inde.

Pred pár týždňami ma v televízii zaujal rozhovor s českým kňazom. Jeho slová som si zapamätala, meno nie. Nepochybujem, že je v cirkvi vážený a dôležitý, keď vystupoval v televízii, no to, ako sa správal, malo pre mňa väčšiu váhu než funkcia. Nemusel byť v sutane, aby ma priblížil k Bohu.

Od vzniku prvej Slovenskej republiky v roku 1939 uplynulo osemdesiat rokov. Fašistický štát mal byť iba prechodným štátnym útvarom, s ktorého ďalšou existenciou Hitler nepočítal. Prečo sme sa vtedy pridali na stranu agresora a prečo sme nepočúvali tých, ktorí pred tým varovali? Ako nás to poznačilo?

Kedysi bol Fidel Castro aj mojím idolom. Dnes viem, že komunizmus nefunguje. Veď topánky stoja až dva mesačné platy inžiniera, hovorí nezávislý novinár a občiansky aktivista Juan Miguel Fernández Capote. Na Kube vedie zakázaný časopis, podporuje LGBT komunitu, šíri osvetu a pomáha ľuďom s HIV/AIDS.

14. marca si pripomenieme 92. výročie vzniku prvého Rotary klubu (RC) na Slovensku založeného v roku 1927 Cyrilom Tillem. Klub je pre svoj uzavretý charakter združujúci spoločensky vplyvných ľudí opradený niekoľkými tajomstvami. Výtvarník Róbert Hromec je od roku 2019 jeho prezidentom.

V novom .týždni venujeme mimoriadnu pozornosť dvom prezidentským vrcholom. Jedným z nich je blížiace sa 80. výročie Tisovho Slovenského štátu, ktorý kolaboroval s Hitlerom a vyvážal svojich občanov na smrť. Druhým vrcholom sú súčasné prezidentské voľby a naše odporúčanie, koho voliť.

Bol som pri tom, keď sa rodilo rozhodnutie Františka Mikloška kandidovať na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Kedysi oveľa viac, dnes skôr sporadicky sa stretávame piati-šiesti priatelia v jednej čínskej reštaurácii pri okrúhlom stole.

Viem si predstaviť, čo by sa mohlo stať, ak by prezidentské voľby vyhral Maroš Šefčovič. Ozvala by sa veľká rana a seizmografy na celom svete by zaznamenali prudké otrasy.