Podala som si ruku s princeznou Dianou. Keď niekde poviem túto vetu, vzbudím okamžite rešpekt či vážnosť. Hoci okolnosti celej tejto akcie boli veľmi prozaické. Jedného rána v máji 1991 som sa ponáhľala k zubárovi cez stred Bratislavy, keď zrazu polícia prehradila Panskú ulicu, a ja som sa nechtiac ocitla za širokou žltou páskou.

V našej zemepisnej šírke sa manželstvo považuje za akt lásky. Berú sa ľudia, ktorí sa majú veľmi radi a rozumejú si. Nebolo to tak vždy a ešte stále to tak nie je všade.

Mám pocit, že éra gitaroviek sa pomaly končí. Bol som na festivale v Anglicku, chodil som medzi niekoľkými scénami. Toľko novodobých Dylanov som ešte nevidel – nosový spev je teraz v móde, najlepšie v kombinácii s jemne plačlivým skučaním.

Ak sa podarí polícii dokázať, že neznáma osoba – v záujme získania fotografií použiteľných v novinách – naozaj omámila psa ministerky Tomanovej, aby v jej záhrade mohla fotografovať,

...že na čo sa dobre pamätám......ako som päťročný ležal v nedeľu ráno vo svojej postieľke v rodičovskej spálni, mama v kuchyni pripravovala raňajky a otec sa v kúpeľni holil a prdel...

Viktora som takého nikdy predtým nevidel. Smutného, so slzami na krajíčku. Inokedy mu už svietili oči od rannej vodky.

Stalo sa to, na čo sa čakalo desať rokov. Čas vraj dozrel. Týždenník Respekt, jeden z posledných týždenníkov, ktorý odolával časopiseckej podobe, je už klasický časopis

Tomáš Klvaňa je môj spolužiak z gymnázia. Vydávali sme spolu školský časopis, ktorého najväčším počinom bola voľba Miss školy – Tomáš tvrdí, že sa ňou stala Kateřina Brožová, tá plavovlasá herečka zo seriálov, keby ste nevedeli.

Pred tridsiatimi rokmi, 9. júla 1977, sa na amfiteátri v Pezinku konal posledný z dvoch Koncertov mladosti. Boli to prvé a vďaka komunistom aj na dlhý čas posledné letné hudobné festivaly v Československu.