Ten pán sa asi opäť stane prezidentom. Niežeby sa našej krajine nemohlo stať aj niečo horšie. Len by to bolo vzhľadom na jeho politickú minulosť veľmi nespravodlivé. A takisto to v sebe nesie veľké riziko. Ako v minulosti.

Žijeme časy, keď sa znova dajú úspešne používať vtipy z čias socializmu. Napríklad tento: Budú za komunizmu potrebné peniaze? Pesimisti hovorili, že nebudú, pretože nebude mať nikto nič. Optimisti hovorili že nebudú, pretože každý dostane zadarmo všetko. A čo hovorili marxistickí dialektici? To, že u niekoho budú a u niekoho nie.

„Reformy, ktoré sa začali, sa neskončili. Vážený pán exminister, prebrali ste rezort, kde reformy, po nie celkom uvážených zmenách, zanechali najviac stôp. Som presvedčený, že Vaša činnosť v tomto rezorte priniesla aj úspechy, no nepodarilo sa vám dokončiť to, čo ste si predsavzali.“

Neuveriteľná zmena na Wall Street, odkiaľ zmizli tri z piatich najväčších investičných bánk, je po páde veží WTC opäť príležitosťou oprášiť formulu, že po tejto katastrofe už svet nebude tým, čím býval. Finančná kríza, ktorú rozpútala pyramídová hra s hypotékami v USA, sa valí cez globálne trhy ako hurikán piateho stupňa.

Na tie obrazy som už dávno zabudol. Po štyridsiatich rokoch mi ich v oneskorenom liste z 25. augusta 2008 pripomenul dávny priateľ z Gomaringenu.

Výroky predsedu vlády o

Rozhovor s

Ustanovenie Cenovej rady, ktorá v

Mediálny lynč a

Najväčšie pozitívum nového,