„Proč žádná část toho mýho zasranýho života nedopadla dobře? To neví nikdo. Ani Bůh. Bůh má volno a čte si porno. Jo. Třeba to, co nafotila moje poslední holka.“ To sú slová René Plášila. Blíži sa k štyridsiatke, čaká na stanici v Jičíne, je celkom sám a vlak neprichádza.

Barokové dvojkrídlové dvere, jemné koberce, drahé maľby a ozajstné cisárske prostredie. Leopoldovský trakt viedenského Hofburgu je úradným sídlom rakúskeho prezidenta. Imperiálna adresa, na ktorej panovala už cisárovná Mária Terézia a ktorá doposiaľ prezrádza aspoň niečo o chápaní úradu jej demokraticky volených nasledovníkov.

keď sme prišli do jeho viedenského bytu, privítal nás veľký papagáj. S jednou z kľúčových osobností slovenskej džezovej histórie, človekom, ktorý na Ö3 púšťal 21 rokov každý večer Musik zum Träumen a následne niekoľko rokov na Twiste Dobrú hudbu, sme sa začali rozprávať o zvieratách, ktoré sú súčasťou jeho domácnosti.

Kdysi jsem měl jako knihkupec v Jindřišské ulici konflikt. V obchodě jsem si pouštěl desku Pearl Jam. Byl to obchod s náboženskou literaturou a taková hudba tam dělala něco jako revoluci.

Bola som akurát v bezbrannom zajatí luxusného hotela v Prahe, využívajúc perličkový kúpeľ na 24. poschodí s výhľadom na Hradčany. Nechcelo sa mi ani ostať, ani ísť von medzi davy turistov.

Ešte pred desiatimi rokmi sme ich u nás nepoznali. Hovorilo sa, že sa neuživia, ale dnes sú samozrejmosťou a ustavične pribúdajú ďalšie. Navštevuje ich čoraz viac ľudí, ktorí v nich míňajú čoraz viac peňazí. Nákupné centrá.

Chodievam teraz v lete po Prahe do práce na bicykli. Na výročie 21. augusta 1968 som si urobil malú odbočku cez Václavské námestie.

Na tie obrazy som už dávno zabudol. Po štyridsiatich rokoch mi ich v oneskorenom liste z 25. augusta 2008 pripomenul dávny priateľ z Gomaringenu.

Všetci nevinní

Vpred k socializmu, Deutschland!Obchádza ešte Európu strašiak komunizmu - hoc aj s tou najľudskejšou tvárou? Nie, nestrašíme.