Hana Marvanová-Kordová je bývalá disidentka, členka prvého nekomunistického parlamentu, dnes senátorka. Nezávislé médiá sú pre ňu nie téma, nie agenda, ale životne dôležitý boj. Čo pre ich udržanie robia v Česku a môžeme sa z toho poučiť?

Tomáš Akvinský žil v stredoveku, ale je plný životnej a duchovnej múdrosti. Je pritom, ako uvidíme, v mnohom čisto praktický. Dnes si spomeňme na jeho päť tipov pre situáciu, keď pre niečo smútime.

Postrelili premiéra. Nie na okraji civilizovaného sveta, ale priamo v srdci Európy. Je to zrejme príznak toho, že toto srdce je chorľavé. Nebol to pritom vôbec prvý, len posledný z mnohých príznakov. Akokoľvek sa budeme chcieť snažiť umlčať tieto nepríjemné symptómy a pokračovať v zlej životospráve, zlepšenie určite len tak samo nepríde.

Demokracie môžu v porovnaní s totalitami vyzerať ako menej schopné sebaobrany. Je to ale naozaj tak? český príklad ukazuje, že spoločnosť s pevnými inštitúciami má výhodu pred tými na pomedzí nedemokracie. Rozhovor .týždňu poskytol český poslanec Pavel Žáček.

Akoby u nás vznikala nová frontová línia alebo klíčiaca železná opona. Zatiaľ sa to odohráva „len“ prostriedkami hybridnej vojny. K nej patrí neistota: Čo bude? Sme v bezpečí? Nie sme? Kto za to môže?

Obrazy a fotografie sú nádherným médiom, vedia rozprúdiť našu predstavivosť. V tom je však nielen ich krása, ale aj nebezpečie. Tí, ktorí sledujú dianie v Británii, si mohli všimnúť jednu nedávnu a veľmi diskutovanú udalosť. Na letisku v Manchestri sa odohral brutálny incident.

Aké odvážne vyhlásenia o svojom poslaní ste už niekedy spravili a mysleli ste ich úplne vážne?

Život je ťažký, a to nielen pre elitných slovenských politikov. Ja im však úplne rozumiem, hoci som v zahraničí. Napríklad minule som sa stretol s mojím školiteľom a ten ma začal úplne šikanovať.

„To si teda vyprosím!“ počujeme niekedy aj zo slovenského prostredia od tých vyššie postavených. Nie sú sami, ktorí si chcú všeličo vyprosovať. Ale predovšetkým by chceli úctu, rešpekt, ak nie rovno litánie plné ego-chvály.

„V akej miere máme sympatizovať s názorom nášho oponenta pri jeho kritike?“ Tak sa začína jedna kapitola v knihe od v apríli zosnulého svetoznámeho filozofa Daniela Dennetta.