Víno je kultúrna inštitúcia sama osebe, preto nemá veľmi zmysel o víne si čítať, pozerať o ňom filmy či počúvať vinárske piesne. Človek akurát dostane smäd. Asi preto víno samo osebe ako téma nestačí. Vždy k nemu ešte čosi treba pridať, tu rozkoš, tam hedonizmus, hentam osudovosť a tamto trebárs kriminálnu zápletku.

Náš stĺpčekár Juraj Malíček prednáša Teóriu populárnej kultúry a interpretáciu filmu na FF UKF v Nitre na Ústave literárnej a umeleckej komunikácie. Okrem písania do .týždňa pripravuje Hračičky_FM pre šou Baláž&Hubinák. Tvrdí, že popkultúra je spôsob, akým svet reflektuje sám seba.

Takto silný filmový rok sme tu už skutočne dlho nemali, a tie najväčšie filmové popkultúrne vrcholy ešte len prídu. Pôvodne už mali mať po premiére, ale ony nie, lebo premiéry sa posunuli. O týždeň, o mesiac, o štvrť roka, pokračovanie 300 uvidíme až na jar budúceho roka a niečo sa v našich kinách nakoniec neobjaví vôbec.

Milujem uhorkovú sezónu, z nedostatku normálnych udalostí sa médiá častejšie chytajú tých nenormálnych a ja sa dozviem veci, ktoré by som sa inak nedozvedel. A môžem sa blahosklonne rozčuľovať nad pomermi, nad tuposťou, nad banalitou, skrátka, nad taľafatkami. To, že nemáme doma posekanú trávu, je zrazu ten najmenší problém.

Na Slovensku sa patrí najmä frflať, ale tu je namieste viac chvály než hany: verejnoprávna RTVS, ktorá sa napokon vložila do českého filmového veľkoprojektu Cyril a Metod – apoštoli Slovanov, sčasti zachránila slovenské pripomínanie 1 150. výročia príchodu byzantských učiteľov.

Alebo vlastne radšej nie, žiadny otvorený list, ale názov je to dobrý, tak ho nechajme. To bolo takto: Je piatok večer, stojím pod hlavným pódiom a užívam si koncert Tonyho Allena, v tej chvíli absolútny hudobný vrchol festivalu. Afro džez, afro bít, či ako sa to volá, aj fusion by sa mi zdalo namieste, do publika prúdi nenormálna energia, hrajú virtuózne a predsa živelne, krásne.

Veľký Gatsby, film, ktorý otváral festival v Cannes a podľa bulváru rozpútal v Amerike novú módnu retro vlnu, sa od 16. mája premieta aj v našich kinách. Aj keby u nás po tomto filme zostala len tá retro vlna, bolo by to fajn. Vkusne oblečených ľudí je akosi čoraz menej.

Päťdesiat odtieňov sivej je ešte stále v kurze, tlačí sa naň pokračovanie Päťdesiat odtieňov temnoty a tretí diel trilógie E. L. Jamesovej čaká v zálohe, takže milovníčky ženskej S/M pornografie sa nemusia báť, že by nemali čo čítať.

Kam až môžu a dokážu tvorcovia zájsť, aby skúsili zaujať čoraz otupenejších divákov? A vôbec, ako vieme, že ešte stále fungujú nejaké hranice? Veľmi jednoducho, niekto ich prekročí. A čo sa ešte včera zdalo ako nemysliteľné, ako niečo za hranicou, ktorá už nemala existovať, stane sa zajtra všeobecne prijímaným a akceptovaným štandardom.

Najprv to vyzeralo, že nový film súrodencov Wachowských a Toma Tykwera Atlas mrakov bude ťažkým prepadákom, no teraz, keď už sa premieta po celom svete, už to s ním tak zle nevyzerá.