Opozícia kritizuje prelomenie prezidentovho veta pri transformácii zákona o Úrade na ochranu oznamovateľov, hnutie Progresívne Slovensko zvoláva protestné zhromaždenie v Bratislave.

Existuje skupina, ktorá sa na Vianoce celý rok teší viac ako deti – množiari psov. Prečo a ako sa im vyhnúť?

Predseda, to prasa, čo sme pre vás chovali, sa stratilo. Malo účinkovať v novom filme o výstavbe priehrady, ale zdá sa, že ho zobrala voda spolu s ostatnými zvieratami. V spojení s názvom Potopa to znie takmer biblicky. To sa hodí.

Ešte predvčerom, na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, mal ten malý kúsok Bratislavy úplne inú tvár. Takú, aká sa ku dňu pracovného pokoja hodí. Ľudia na slnkom zaliatych lavičkách a akoby bez starostí. Tak ale v deň protestu, 16.9., určite nepôsobia. Veď bolo by aj zvláštne keby áno. Tvár Námestia slobody sa zmenila z pokojnej a sviatočnej na tvár nahnevanú a sklamanú.

Podľa analýzy iniciatívy My sme les sa v Jaloveckej doline nachádza až 1121 hektárov hlucháních biotopov, do ktorých sa nesmie zasahovať. Spolu so starými lesmi ide o 1232 hektárov lesov, ktoré by mali byť v najprísnejšej A zóne.

Viac ako štyridsať detí a päťčlenný sprievod dospelých z ukrajinského mesta Cherson i zo Zakarpatskej oblasti absolvuje v týchto dňoch celotýždňový rekreačný pobyt v župnej Škole v prírode Detský raj v Tatranskej Lesnej vo Vysokých Tatrách.

Veľmi pozorne som sledoval medializované zásahy výkonnej moci do slobody prejavu mladého človeka, a to najmä v kontexte blížiaceho sa Medzinárodného dňa študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu.

Istotne si všetci pamätáme hru panák. Na chodník sme kreslili deväť políčok, skákali po nich a kto neskákal, povedľa si mohol kriedou čarbať slniečka, kvetinky, zvieratká... Ruky sme mali špinavé od farebného prachu a chodník vyzeral ako nepodarená galéria avantgardných diel. V týchto dňoch to už nie je iba detská záležitosť, krieda sa mení na nástroj tichej chodníkovej revolúcie. Otázkou je, či jej odkaz vydrží dlhšie, než kriedu zmyje ťažký novembrový dážď.

Nebolo to štrnganie kľúčmi, čo v novembri 1989 povalilo normalizačný režim. Boj za slobodu trval dlhšie a vyžiadal si oveľa viac - aj obetí.

Každá doba prináša protestné piesne proti najrôznejším krivdám, sociálnej nerovnosti, vojne či autokratickým režimom. Niektorí umelci a umelkyne sa stali známymi práve prostredníctvom svojej angažovanosti: Pete Seeger, Joan Baez, Miriam Makeba, Fela Kuti, ale aj neomarxistickí Rage Against The Machine, čo už. Aspoň že hrajú ako draci.