Ide o prvé rozhodnutie ESĽP, ktoré Moskvu priamo označuje za vinníka porušovania ľudských práv od začiatku rozsiahlej invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Rokovať o tejto veci chce Merz na štvrtkovom virtuálnom summite tzv. „koalície ochotných“, ktorá združuje štáty ochotné poskytnúť Ukrajine bezpečnostné záruky v prípade nastolenia prímeria.

Kyjev a jeho spojenci Rusko obviňujú zo sabotovania diplomatických snáh, ktoré v posledných týždňoch uviazli na mŕtvom bode aj napriek želaniu amerického prezidenta Donalda Trumpa dosiahnuť rýchlu mierovú dohodu.

Zelenskyj tiež uviedol, že s Ruskom už na viacerých úrovniach hovorili mnohí, no žiaden z týchto rozhovorov nepriniesol mier či zastavenie vojny.

Historik Tony Gustafsson uviedol, že SD vzišli v 80. rokoch z neonacistických organizácií a združení zástancov nadvlády bielej rasy.

Rusko opakovane vyhlasuje, že je pripravené na nové kolo rokovaní. Zároveň však zatiaľ neustúpilo od svojich maximalistických požiadaviek — ako to o nich hovorí Ukrajina a jej spojenci.

Rozšírenie izraelských operácii v palestínskej enkláve podľa Guterresa znamená, že sa „skaza vrství na skazu“ a tamojší humanitárny systém je na pokraji zrútenia.

Oba nové rezorty majú podľa predsedu vlády výrazne zjednodušiť rozhodovací proces a zefektívniť výkon vlády v oblastiach kľúčových pre budúcnosť Poľska.

Bývalý izraelský premiér Naftali Bennett na sieti X uviedol, že Macronov krok je znakom „morálneho kolapsu“ a bude „vhodený do koša dejín“.

Prezident je podľa svojich slov prescedčený, že verejnosť má právo vedieť viac o tom, ako sú neziskové organizácie financované.