Noc z 20. na 21. augusta 1968 bola nejaká čudná. Moji rodičia boli na Sliači na liečení a ja som sa pokúšal učiť na skúšku, ktorá mi ešte zostávala na skončenie druhého ročníka. Nebol som doma sám, bol u nás ešte môj kamarát Paľo Dubček a jeho bratranec Peter.

Eufória solidarity po príchode tankov netrvala dlho. Ani nemohla. Po pár dňoch sa naša strana a vláda vrátila z Moskvy, kam bola unesená a Dubček ťažkým dychom a s veľkými pauzami hovoril v rozhlase o výsledkoch rokovania s Rusmi.

Vo svete za divokými lesmi objavte Fairyland – rozprávkovú krajinu. Takto sa začína reklamný spot Slovenskej agentúry pre cestovný ruch, ktorý má v

Je ideálne dať do pripomienkového konania návrh na vybudovanie mediálneho komplexu pre STV a

Energetický audit. Kto tohto roku nepostavil, neprenajímal, nepredal či nekúpil dom, možno o

Drevenú architektúru nepovažuje za symbol biedy, ako je to na Slovensku obvyklé. Mrzí ho, že cirkvi stavajú nové murované chrámy a na tie staré drevené niekedy zabúdajú.

„Tak nám, pani Millerová, utiahlo Rusko kohútiky s ropou,“ povedal by dobrý vojak Švejk, keby si prečítal české noviny z posledných dní. „To viete, chcú nám odkázať, že keď tu budeme mať ten americký radar, nech nám aj ropu dodávajú Američania,“ dodal by a možno by sa aj múdro zatváril.

Slovenský cestovateľ je čudné spojenie, hádam aj oxymoron. Nebolo v našej histórii veľa takých, čo by cestovali len pre to, aby dychtivo poznávali svet a písali o tom aj knižky.

Lacnú leteckú dopravu čaká podľa niektorých expertov blízky koniec. Dôvodov je viacero: drahá ropa a zvyšujúce sa palivové príplatky, ako aj platby za jedlo a batožinu.

So seriálovým majorom Zemanom sa česko-slovenská spoločnosť vyrovnáva v niekoľkých vlnách minimálne od konca éry, ktorú pomáhal konštituovať.