Veštiť slovenský rok 2008 je ešte riskantnejšie ako zvyčajne, keďže vlaňajší

Predseda vlády má rôzne kvality, ktorými dokáže aj po 15 rokoch v politike prekvapiť. Napríklad sa ukazuje, že má neuveriteľne vyvinutú schopnosť excelentne investovať. Až takú dobrú, že kariérou politika hádam plytvá svojím talentom.

Vinica, ktorú nadobudol predseda vlády na konci dlhej reštitúcie v roku 2002, zaiste nemá, ako naznačoval Mikuláš Dzurinda, parametre „slavkovského tunela“.

Na bratislavskom letisku prebieha názorná ukážka toho, čomu Ficovi ľudia hovoria „ambícia ukázať, že aj štát to vie“. Vskutku impresívny pohľad.

Slovensko ako prvá krajina Európskej únie zverejnilo postoj k prípadnému vyhláseniu nezávislosti Kosova.

Ako utopiť doktora Mečiara – aj týmto titulkom by sa mohol nadpísať plán, ktorý odštartoval v tejto veci viac líder Smeru než premiér Robert Fico.

Po sérii akrobatických premetov, ktorých väčšina však nebola zmenou reality, len mediálne precenenými dramatizáciami, sa na Slovensku zrodila dohoda, že koaličná kríza sa skončila.

Problém so Slovenským pozemkovým fondom (SPF), ktorý vyvolal koaličnú krízu, sa nezačal za Ficovej, dokonca ani predtým za Dzurindovej vlády. Ten pretrváva od roku 1992, keď fond vznikol.

Odišli sme z KDH. Pokúsim sa opísať rozhodujúce okamihy, ktoré o tom rozhodli.

Projekt opozičnej spolupráce, ako ho minulý štvrtok predstavil Daniel Lipšic, opozičné strany hneď vo svojich prvých reakciách pochovali. A treba dodať, že nie je príliš za čím trúchliť.