Albánsko sa na titulné stránky často nedostane. Hoci je aj čerstvým kandidátom do EÚ, stále ho vnímame ako koniec sveta. Pozornosť pritiahne najmä dávkou exotiky či bizarnosti. Správy o prestrelkách medzi políciou a pestovateľmi konope do toho presne zapadajú.

Albánci na úteku Hospodárska situácia v Kosove sa zhoršuje. Úmerne s tým rastie počet ľudí, ktorí sa odtiaľ chcú dostať do bohatších častí Európy. Srbské úrady oznámili, že posilnili hliadky na štátnych hraniciach s Maďarskom a vyslali tam dokonca elitnú jednotku. Minulý piatok sa k nim na hliadkach pridalo aj zhruba dvadsať príslušníkov nemeckej polície. Denne v tých miestach údajne zadržia v priemere tisícku migrantov, ktorí sa pokúsia ilegálne prejsť do Maďarska.

Po prvý raz za celý nepredvídateľný polročný „ukrajinský“ vývoj nastala chvíľa, ktorá sa dlhé roky očakávala. Európske súdy v Haagu a v Štrasburgu minulý týždeň rozhodli o nezákonných, medzinárodne neprípustných metódach ruského štátu.

Aj keď primárnou náplňou jeho práce je cestovanie, celý január trávi v Bratislave. Už po 22. raz organizuje veľké stretnutie cestovateľov z celého sveta pod názvom BUBO bál. Riaditeľ CK BUBO Ľuboš Fellner.

Nešťastná sedmička sa stala čiernym dňom pre Francúzsko – a Európu. Dňa 7. januára 2015 padla naša ilúzia o bezpečnej existencii na starom, unavenom, ale aspoň zdanlivo pokojnom kontinente. Nepriatelia dávno nie sú len pred bránami – sú vnútri. Treba sa zamyslieť nad podstatou ich nenávisti.

Proti IS Minulý týždeň si Spojené štáty pripomenuli nielen trináste výročie teroristického útoku na World Trade Center, ale aj stále prebiehajúcu vojnu. Prezident Barack Obama udelil Pentagónu povolenie likvidovať osoby na čele džihádistickej organizácie Islamský štát. „Dnes večer, po nástupe novej irackej vlády a po konzultáciách so spojencami v zahraničí a s Kongresom na domácej pôde, vám môžem oznámiť, že Amerika povedie širokú koalíciu proti tejto teroristickej hrozbe.

Pod príkrovom islamistického teroru a vojny s Islamským štátom, Pegidy a Legidy, novej gréckej vládnej koalície, pod príkrovom nášho referenda zúri vojna na Ukrajine. Ocitla sa v úzadí mediálnej pozornosti, ako veľa udalostí, ktoré prinášajú každodenne nešťastie, biedu, trosky a smrť.

Nedávno Radoslav Procházka na otázku, či by mu prekážala prítomnosť základní NATO, odpovedal: „Základne inej armády ako slovenskej tu nepotrebujeme. Pravdepodobne by som nesúhlasil."

Anglický historik Eric Hobsbawm je autorom dnes už okrídleného výroku o krátkom dvadsiatom storočí 1914 – 1991. Odvtedy uplynulo len niekoľko rokov a ukázalo sa, ako sa môže mýliť historik, ktorý chcel byť prorokom a zamieňal si budúcnosť s minulosťou. Od Sarajeva, ktoré bolo spúšťačom prvej svetovej vojny, uplynulo sto rokov, a predsa tá guľka Gavrila Principa ešte stále sviští povetrím a rozosieva smrť. To sa len chvíľku po roku 1989 (lebo dvadsaťpäť rokov je z historického hľadiska len chvíľkou) zdalo, že všetko bude inak. Žili sme v ilúzii o dobre usporiadanom svete, ktorý síce sprevádzajú prevádzkové ťažkosti, ale tie nenarúšajú celkový obraz.

Kanaďanka sa vyberie za vlády Talibanu hľadať do Afganistanu svoju nezvestnú sestru. Putuje z Kábulu do bašty „hnutia študentov“ Kandaháru. Maskuje sa tak, že sa navlečie do burky. Podobne ako hlavná hrdinka asi dvadsať rokov starého francúzskeho filmu, vo svojej desivosti skvelého, aj jeho kameraman sa pozerá na okolitý svet cez mriežku tradičného ženského odevu, zakrývajúceho postavu úplne od hlavy po päty.