Posledné cesty a vyhlásenia Vlády SR nasvedčujú celkom nepokrytému odmietnutiu cesty nastúpenej pred 35 rokmi. Čo získame? Vďačnosť a investície despotov? To je skok bez záchrannej siete.

Vyše 100 slovenských osobností, medzi iným aj bývalá premiérka, traja bývalí ministri zahraničných vecí, viacero bývalých diplomatov, ako aj osobností zo sveta kultúry a občianskeho sektora, dnes vyjadrilo podporu občianskej spoločnosti v Gruzínsku, ktorá volá po dôkladnom vyšetrení volebných nezrovnalostí po sporných parlamentných voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnili koncom októbra.

Postrelili premiéra. Nie na okraji civilizovaného sveta, ale priamo v srdci Európy. Je to zrejme príznak toho, že toto srdce je chorľavé. Nebol to pritom vôbec prvý, len posledný z mnohých príznakov. Akokoľvek sa budeme chcieť snažiť umlčať tieto nepríjemné symptómy a pokračovať v zlej životospráve, zlepšenie určite len tak samo nepríde.

Demokracie môžu v porovnaní s totalitami vyzerať ako menej schopné sebaobrany. Je to ale naozaj tak? český príklad ukazuje, že spoločnosť s pevnými inštitúciami má výhodu pred tými na pomedzí nedemokracie. Rozhovor .týždňu poskytol český poslanec Pavel Žáček.

Akoby u nás vznikala nová frontová línia alebo klíčiaca železná opona. Zatiaľ sa to odohráva „len“ prostriedkami hybridnej vojny. K nej patrí neistota: Čo bude? Sme v bezpečí? Nie sme? Kto za to môže?

Obrazy a fotografie sú nádherným médiom, vedia rozprúdiť našu predstavivosť. V tom je však nielen ich krása, ale aj nebezpečie. Tí, ktorí sledujú dianie v Británii, si mohli všimnúť jednu nedávnu a veľmi diskutovanú udalosť. Na letisku v Manchestri sa odohral brutálny incident.

Za svoj výskum ju získali Daron Acemoğlu, Simon Johnson a James A. Robinson.

Aké odvážne vyhlásenia o svojom poslaní ste už niekedy spravili a mysleli ste ich úplne vážne?

Život je ťažký, a to nielen pre elitných slovenských politikov. Ja im však úplne rozumiem, hoci som v zahraničí. Napríklad minule som sa stretol s mojím školiteľom a ten ma začal úplne šikanovať.

„To si teda vyprosím!“ počujeme niekedy aj zo slovenského prostredia od tých vyššie postavených. Nie sú sami, ktorí si chcú všeličo vyprosovať. Ale predovšetkým by chceli úctu, rešpekt, ak nie rovno litánie plné ego-chvály.