To, čo sa nepodarilo hmlovine koaličných škandálov, dokázala, zdá sa, aféra straníckych financií SDKÚ. Po tri a pol rokoch Ficovej vlády sme konečne svedkami kauzy, ktorá ukázala potenciál vyvinúť na politickú scénu taký vplyv, čo prekračuje rámec štatistickej chyby v meraní preferencií. Najvtipnejšie na veci je, že impulz, ktorým verejná mienka prejavila známku života, môže vypáliť horšie pre iniciátora Roberta Fica než pre objekt úderu - SDKÚ.

Dvadsiaty rok slobody a demokracie sa nezaradí na Slovensku medzi najvydarenejšie. Naopak, zvýraznili sa negatívne trendy, ktoré sa začali nástupom Ficovej vlády, alebo už predtým.

Turecká ofenzíva na severovýchode Sýrie, vzduchom i po zemi, ktorá už hlási aj civilné obete, je symbolický zvonec za „americkým“ svetovým poriadkom fungujúcim 70 rokov.

Názory, že v krajine, kde má západná civilizácia kolísku, sa začína aj jej zánik, znejú azda príliš dramaticky. Stať sa však miľnikom politicko-ekonomickej konštrukcie, zvanej Európska únia, Grécku súdené bude.

Kedysi na jeseň 2008, keď slovenská vláda ako posledná v Európe prikročila pod vplyvom krízy ku korekcii rozpočtu, sa Ján Počiatek podriekol, že "deficit je flexibilný". Treba uznať, že tá prognóza mu vyšla na 100 percent.

Klišé o volebných programoch znie, že ich nikto nečíta. V lepších prípadoch sa z nich do povedomia verejnosti dostanú dva-tri „trháky“ (dvojnásobné platy, rovná daň...). Program, ktorý predstavila SDKÚ, sa problém pokúsil vyriešiť tým, že vyznačil opatrenia, ktoré realizujú „do 100 dní“.

V oblasti programových materiálov vyprodukoval slovenský stranícky systém už tony "horúceho vzduchu". Ale je isté, že Programové zameranie strany SMER - sociálna demokracia na volebné obdobie 2010-2014 nemá v miere balastu a tárania konkurenciu. Domácu a zrejme ani zahraničnú.

Strana Mikuláša Dzurindu dostala, o čo si koledovala. Odprisahať, že keby sa kradnutím a korupciou koalície nezaoberala sedemkrát do týždňa, Fico by nechal dávne hriechy SDKÚ ležať, sa, samozrejme, nedá.

Rok 2010 bude v znamení parlamentných volieb. Tie by mali dať krajine vládu zrejme pre najzložitejšiu periódu od vzniku štátu. Nádej, že sa to v júni podarí, je však mizivá.

Je dosť možné, že najdrahšou spomienkou na volebnú kampaň, ktorú bude musieť Slovensko reálne splácať, sa nestane euroval, ale referendum SaS. Sedem miliónov eur nie je zanedbateľný peniaz. Skutočnosť, že referendum sa nekoná v deň, keď by vyšlo nepomerne lacnejšie – v čase komunálnych volieb – je ovocie antagonizmu predkladateľov petície a prezidenta. Využitím nástroja priamej demokracie sledovala SaS zlepšenie svojej pozície v politickej súťaži. To však nebol záujem Gašparoviča. Tejto hre musel ustúpiť vyšší princíp, ktorým je úspešnosť (platnosť) podujatia a reprezentatívnosť výsledku.