V súboji, kto prvý na Slovensku postaví outletové centrum, Ivan Čarnogurský prehral. Šéf firmy IPEC sa však nevzdal: pri Bratislave vzniknú dve rozličné centrá lacného značkového oblečenia.

Po posledných krajských voľbách v roku 2009 na tomto mieste stálo, že slovenským voličom zrejme chýba ešte rok krízy, aby sa z Fica a Smeru vyliečili. Na prahu ďalšieho cyklu nezostáva, než s vedrom popola na hlave priznať omyl. Aj s korekciou, že precitnutie si vyžiada podstatne dlhší čas, možno až k prelomu ďalšieho desaťročia.

Keď som známym oznámila, že budem niekoľko týždňov bývať a pracovať v Chicagu, s miernym dešpektom pokrútili nosom. Lebo je to druhé najväčšie poľské mesto na svete; bašta demokratov i režisérov apokalyptických filmov; metropola, kde vietor nikdy neprestane a s hromadou mrakodrapov a fastfoodov k tomu. No všetci dodali, že je to domov amerického prezidenta Baracka Obamu, ktorý sa tu pred rokmi venoval tomu, čomu ja dnes – komunitnému organizovaniu.

„Všetci sme zohrali svoju rolu, od rodín, ktoré stratili manželov a deti, až po mužov, ktorí padli či boli zmrzačení. V našich dejinách bolo mnoho Nelsonov Mandelov.“ Thulani Mabaso hovorí o mužovi, ktorému pripisujú zásluhy za oslobodenie Juhoafrickej republiky od apartheidu, rasovo-segregačného režimu.

Mám rád vlaky. Vozievajú ma za takmer každou reportážou, vraciam sa nimi z ciest po krajine, ktorú i vďaka nim opakovane spoznávam. Dobrý a pohodlný život bez vlakov si neviem predstaviť.

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

V Žiline je literárny festival, Bratislava je v Artfore.

Dobrý koniec je v nedohľadne: slovenská vláda síce konečne predložila Viktorovi Orbánovi návrh bilaterálnej zmluvy, ktorý má vyriešiť problém dvojakého občianstva. Ale spravila to zle – Bugár o ničom nevedel a Orbán to poľahky odmietol.

Témou minulého čísla časopisu .týždeň bolo sté výročie narodenia Ronalda Reagana. Niektorí čitatelia v diskusii pod článkom naznačovali, že sme bývalému americkému prezidentovi nedostatočne vytkli jednu škvrnu na veste. A to tradičnú vec, ktorá sa vznáša ako výčitka voči americkej zahraničnej politike, nech je prezidentom hockto: podporu niektorých nechutných diktátorských režimov v rozvojových krajinách.

Nechápem politikov a novinárov, ktorí o prípadnom maďarskom občianstve slovenských Maďarov hovoria ako o hrozbe. Veď čo je na tom?