V nedeľu večer zomrel Igor André, lekár a priateľ mnohých z nás. Nech mu Boh dá večnú slávu.

Takto sa to robí. Pomyslel som si, keď som videl fotky nášho ministra zahraničia, ako beží (sám, hoci obklopený masou iných tiel) ulicami Budapešti. Jeho maratón je podľa mňa skvelou správou, z viacerých dôvodov.

Cez víkend som cestoval severozápadným Slovenskom až do Spišskej Novej Vsi. Keďže som nešoféroval všímal som si predvolebné bilbordy politických strán pri ceste. Až na stranu SaS im chýbala kreativita a boli nudné. Skúsim zhodnotiť niektoré z nich.

Je sobota, 25. júl. Presne pred 168 hodinami silný vietor na letisku v Trenčíne strhol O2 Arénu a tragicky definitívne ukončil trinásty ročník festivalu Bažant Pohoda. Sedem dní o udalosti (a o Pohode vôbec) čítam, počúvam, uvažujem.

Mesto Piešťany sa už dlhé roky radí medzi tie mestá, ktoré obyvateľom poskytujú kvalitnú sociálnu starostlivosť.

Žijeme v druhom najväčšom meste, kde by sme mali mať podmienky pre zaujímavú prácu, slušné bývanie, možnosti pre oddych, kultúru a šport.

V práci vám padne pod stôl myš. Automaticky sa po ňu zohnete a pokračujete. Niektorí ju tam musia nechať a čakať, kým im myšku nepodajú. Bez tejto pomoci neurobia ani povestnú čiarku, napriek tomu vedia pomôcť ďalším. Napríklad vstať ráno z postele.

Najprv som sa dočítal, že Gustáv Husák položil základy, na ktorých stojí dnešné Slovensko. O dva dni neskôr prehovorila ruská novinárka Ľudmila Savčuková, ako pracovala v ruskej továrni na trolov, z ktorej ju vyhodili práve preto, že o tom hovorila. Ďalší deň nám oznámilo dvesto donských kozákov, že sa vydávajú na koňoch po stopách Nočných vlkov, aby oslávili v auguste sedemdesiate výročie dobytia Berlína a že nás pri tej príležitosti poctia svojou návštevou. A že druhá, menšia skupina bude demonštrovať dvesté výročie ruského víťazstva nad Napoleonom pochodom na Paríž.

Prví medzi zachránenými, takto sme dopadli. Cieľom bolo štvrťfinále, želaním semifinále a tajným snom nejaká pekná medaila. Ak sa obmedzíme iba na čierno-biely svet výsledkov, tak je jasné, že sme neuspeli. A to sme sa k bratrancom do takmer domáceho prostredia tak tešili.

Deň na heliporte v rakúskom Hochgurgli sa začína štyrmi dôležitými minútami. Ani o sekundu viac. Presne tak dlho nechá vajíčka po zovretí vo vode Marco Schöpf, hlavný záchranár tirolskej vrtuľníkovej záchrannej služby Martin Flugrettung.