Mám rád vlaky. Vozievajú ma za takmer každou reportážou, vraciam sa nimi z ciest po krajine, ktorú i vďaka nim opakovane spoznávam. Dobrý a pohodlný život bez vlakov si neviem predstaviť.

Robiť kvalitný časopis je v slovenských podmienkach náročné. Robiť v našich podmienkach týždenník, ktorý sa presadí aj v medzinárodnom meradle, si vyžaduje tím tvorivých ľudí, veľkú výdrž a dlhoročnú prácu na spoločnej vízii. Ale robiť na Slovensku časopis, ktorý opakovane porazí Time či National Geographic, je čosi ako zázrak.

V Žiline je literárny festival, Bratislava je v Artfore.

Dobrý koniec je v nedohľadne: slovenská vláda síce konečne predložila Viktorovi Orbánovi návrh bilaterálnej zmluvy, ktorý má vyriešiť problém dvojakého občianstva. Ale spravila to zle – Bugár o ničom nevedel a Orbán to poľahky odmietol.

Témou minulého čísla časopisu .týždeň bolo sté výročie narodenia Ronalda Reagana. Niektorí čitatelia v diskusii pod článkom naznačovali, že sme bývalému americkému prezidentovi nedostatočne vytkli jednu škvrnu na veste. A to tradičnú vec, ktorá sa vznáša ako výčitka voči americkej zahraničnej politike, nech je prezidentom hockto: podporu niektorých nechutných diktátorských režimov v rozvojových krajinách.

Nechápem politikov a novinárov, ktorí o prípadnom maďarskom občianstve slovenských Maďarov hovoria ako o hrozbe. Veď čo je na tom?

Skladateľ Peter Breiner sa nedávno vo svojom stĺpčeku v .týždni vysmial z nášho kolegu Jaroslava Danišku, ktorý označil New York pre obrovský počet potratov za najnebezpečnejšie miesto na zemi.

Správa z agentúr: asi 50 tisíc Pakistancov v Karáčí včera demonštrovalo na podporu prísnych zákonov, ktoré trestajú urážku islamu smrťou.

Na začiatku tohto príbehu bola obyčajná náhoda. Bývalá primátorka, Anna Miháliková (KDH-OKS-SDKÚ), čosi zisťovala v starých mestských kronikách, keď objavila text z neblahých päťdesiatych rokov minulého storočia, podľa ktorého sa Josip Vissarionovič Stalin stal čestným občanom Novej Bane.