Titulok je ironický názov politickej básne Heinricha Heineho o Nemecku devätnásteho storočia. Aké je však zimné Nemecko 2021?

Vážené dámy a páni, vážená porota. Vážená pani Vášová, vážený pán Šútovec. Prichádzam ako hubár, ktorý prešiel horou, vyzbieral plody lesa a voňavý košík odovzdal do rúk kuchárov, aby spravili chutný pokrm. Nesial som, iba zasadol k prestretému stolu. Cenu Dominika Tatarku prijímam ako ocenenie výnimočného umelca Júliusa Jakobyho.

„V predvečer Veľkého týždňa, ktorý slávime ako symbol utrpenia, obety a odpustenia, som sa rozhodol urobiť gesto odpustenia voči ľuďom, ktorí v politike zažiadali môj odchod z postu predsedu vlády,“ povedal Matovič.

Parlament by mal hlasovať o novom znení zákona o výnimočnom stave. Vo videu hovoria František Mikloško a Peter Zajac, že zákon je veľmi zlý. Obaja si myslia, že v budúcnosti môže znamenať významné obmedzenie práv slovenských občanov. Mikloško dokonca celkom nečakane vyhlásil, že v tomto prípade stojí na strane opozície.

Ach, kdeže tie lanské snehy sú? Vtedy sa o víťazstve v kľúčových februárových voľbách rozhodovalo medzi Kiskovou stranou Za ľudí a Progresívnym Slovenskom. A potom...

Dňa 21. februára 2021 uplynuli tri roky od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Uplynul aj rok od posledného mítingu Za slušné Slovensko, osem dní pred parlamentnými voľbami.

Nevedno, či to pošepol pánovi Vladimírovi jeho intimus pán Kyrill, ale pán Vladimír vyhlásil, že v niektorých európskych krajinách zastavili vakcináciu Pfizerom, lebo sa naň umieralo. Toľko o Sputniku a covide.

Peter Zajac hovorí, že v čase, keď sa prerábali najhoršie články Ústavy SR, bol Robert Fico členom ústavnoprávneho výboru, a tak musel a musí vedieť, že referendum o predčasných voľbách nie je pri súčasnom znení ústavy možné. Podľa neho vedome zavádzal všetkých, ktorí sa podpísali pod petičné hárky.

Dlho som si nevedel predstaviť, že z priamej voľby môže u nás vzísť normálny prezident. Tak bolo Slovensko nastavené. Platilo to až do Ivana Gašparoviča, ktorý vytiahol proti Ivete Radičovej maďarskú kartu.

Minulú nedeľu večer ešte stihol zaspievať pieseň Ja som optimista, poklonil sa a zomrel. Jeho odchod bol v niečom symbolický. Milan Lasica (1940 – 2021) zomrel na pódiu, ktorému zasvätil celý život. Svojím neopakovateľným humorom vlieval do nášho sveta nádej a optimizmus.