V týchto dňoch vyšli v Nakladatelství Franze Kafky Dopisy přátelům a jiná korespondence

Štvrtý október 2007. Pred šesťdesiatimi rokmi sa narodil Dežo Ursiny. Napriek tomu, že od 2. mája 1995 už nie je medzi nami, v deň svojich nedožitých šesťdesiatin nás poslednýkrát obdaroval. Vyšla totiž jeho jediná kniha. Jediná a bolestne krásna.

Natálku už poznáte. Modrooká, blond, štíhla, pekná Kyjevčanka. Minulý štvrtok, keď som tri dni pred voľbami priletel do Kyjeva, sme si dali „rande“ pred mekáčom. Pokiaľ ide o kaviarne a reštaurácie, tak je Kyjev stále dosť Východ. Kaviarne takmer nie sú a reštaurácie sú buď nevábne, nebezpečne drahé, alebo sú to „táckarne“ ako mekáč.

„Je to najmuzikálnejší choreograf na svete,“ hovorí mi pred stretnutím s Jiřím Kyliánom riaditeľ Baletu SND a bývalý tanečník Nederlands Dans Theater (NFT) Mário Radačovský. O niekoľko hodín neskôr, po zhliadnutí strhujúcich Kyliánových choreografií v podaní mladých tanečníkov NDT tuším, čo mal na mysli.

Novým tlačovým tajomníkom rakúskej ambasády je pán Bittner. Už asi piaty, ktorého som tu v Česku ako novinár zažil.

Asimilovaný český Róm Roman (Marián Labuda) dostane list od priateľa zo Slovenska. Pred rokmi uzavreli dohodu o sobáši svojich detí, priateľova dcéra práve dovŕšila plnoletosť, možno chystať svadbu.

Švédové do Prahy zapůjčili knihu, kterou z Čech odvezli v roce 1648 jako válečnou kořist. Gigas Librorum, nebo chcete- li Codex Giga, nebo nejpřitažlivěji Ďáblova bible. Není to ale žádná satanistická kuchařka.

Italo Calvino napísal jednu z najkrajších kníh svetovej spisby – Neviditeľné mestá. Sú to neexistujúce mestá, ktoré vytvorila rozprávačova imaginácia. Veď mesto, to nie sú iba materiálne budovy, ale aj neviditeľné uličky historiek a námestia príbehov.

Keď človek dočíta tú knihu, jednej veci naozaj nerozumie: ako je možné, že knižka Žo Langerovej vyšla na Slovensku prvýkrát až v roku 2007?

Politici neveria tomu, že súkromník dokáže robiť zdravotníctvo lepšie. Prečo sú súkromníci v zdravotníctve efektívny a štát nie? Veľké štátne a fakultné nemocnice si zmeny v svojej prevádzke vlastne ani neželajú. Medicína 21. storočia sa v našich nemocniciach robiť nedá. Prečo všetci zabúdajú na 20 tisíc ambulantných lekárov? Dokonca na nich zabúdajú aj ich kolegovia zo štátnych nemocníc.