Pes ministerky práce a sociálnych vecí Viery Tomanovej bol už nielen predmetom mimoriadneho rokovania slovenskej vlády pre jeho údajné priotrávenie, ktorého sa podľa premiéra mali dopustiť akísi novinári, ale ako prvé zviera na Slovensku začal aj blogovať.

ktorých priliehavé označenie sa do písaného textu nehodí, našiel po nežnej revolúcii uplatnenie v rozhlase a odtiaľ šíril nacionalistickú propagandu. Po rozpade Československa, ku ktorému pridal svoju tehličku, získal príznačnú trafiku – na slovenskej ambasáde v Prahe.

V týchto dňoch vyšli v Nakladatelství Franze Kafky Dopisy přátelům a jiná korespondence

Štvrtý október 2007. Pred šesťdesiatimi rokmi sa narodil Dežo Ursiny. Napriek tomu, že od 2. mája 1995 už nie je medzi nami, v deň svojich nedožitých šesťdesiatin nás poslednýkrát obdaroval. Vyšla totiž jeho jediná kniha. Jediná a bolestne krásna.

Natálku už poznáte. Modrooká, blond, štíhla, pekná Kyjevčanka. Minulý štvrtok, keď som tri dni pred voľbami priletel do Kyjeva, sme si dali „rande“ pred mekáčom. Pokiaľ ide o kaviarne a reštaurácie, tak je Kyjev stále dosť Východ. Kaviarne takmer nie sú a reštaurácie sú buď nevábne, nebezpečne drahé, alebo sú to „táckarne“ ako mekáč.

„Je to najmuzikálnejší choreograf na svete,“ hovorí mi pred stretnutím s Jiřím Kyliánom riaditeľ Baletu SND a bývalý tanečník Nederlands Dans Theater (NFT) Mário Radačovský. O niekoľko hodín neskôr, po zhliadnutí strhujúcich Kyliánových choreografií v podaní mladých tanečníkov NDT tuším, čo mal na mysli.

Novým tlačovým tajomníkom rakúskej ambasády je pán Bittner. Už asi piaty, ktorého som tu v Česku ako novinár zažil.

Asimilovaný český Róm Roman (Marián Labuda) dostane list od priateľa zo Slovenska. Pred rokmi uzavreli dohodu o sobáši svojich detí, priateľova dcéra práve dovŕšila plnoletosť, možno chystať svadbu.

Švédové do Prahy zapůjčili knihu, kterou z Čech odvezli v roce 1648 jako válečnou kořist. Gigas Librorum, nebo chcete- li Codex Giga, nebo nejpřitažlivěji Ďáblova bible. Není to ale žádná satanistická kuchařka.

Italo Calvino napísal jednu z najkrajších kníh svetovej spisby – Neviditeľné mestá. Sú to neexistujúce mestá, ktoré vytvorila rozprávačova imaginácia. Veď mesto, to nie sú iba materiálne budovy, ale aj neviditeľné uličky historiek a námestia príbehov.