Rusko podľa Zakrevského zvolilo spoluprácu s Iránom a Venezuelou, zavedenie kupónov a bezplatných dodávok, čo označil za „cestu nikam“.

Celkovo vzaté, nenávisť a agresivita sa nemôžu sťažovať na nedostatok publicity. Hovoriť o strachu je možno menej vychytený námet, aspoň trochu menej, než by si zaslúžil. To, že nenávisť, agresivita a násilie – aj organizované a extrémne násilie – sa napájajú strachom, má významné súvislosti a praktické dôsledky.

Putin v nedeľu varoval, že ak by Spojené štáty tieto rakety Ukrajine poskytli, viedlo by to k zničeniu vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom. Zacharovová toto varovanie v stredu zopakovala.

Aby sme zabránili vojne, musíme premeniť ekonomickú silu Európy na vojenskú odstrašujúcu silu, zdôraznila šéfka diplomacie Európskej únie.

Trump v posledných týždňoch zaujal výrazne tvrdší postoj voči Putinovi po tom, ako ruský líder odmietol priame rozhovory so Zelenským.

Nemecké úrady tiež podozrievajú Rusko z vedenia sabotáží a dezinformačných kampaní.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Hovorca Kremľa reagoval na nedávne vyhlásenia veľvyslanca USA pri NATO Matthewa Whitakera, že Spojené štáty disponujú mocnými zbraňami, ktoré by v budúcnosti mohli poskytnúť Ukrajine.

V súvislosti s posilnením protivzdušnej obrany Zelenskyj uviedol, že na stole sú solídne nápady, ako to skutočne docieliť.