My Slováci sme v zmarovaní majstrami: po referende, ktoré v 90. rokoch kriminálnym spôsobom zmarila Mečiarova garnitúra, sme boli práve svedkami sčítania ľudu, ktoré bolo – hoci nekriminálnym spôsobom – takisto zmarené.

Minulý týždeň sa na internete rozpútala vášnivá diskusia. Spisovateľ Michal Hvorecký vo svojom článku Čo spája Hlina napadol podnikateľa a aktivistu Alojza Hlinu. Ten mu zase pohrozil súdom. Hvorecký sa ospravedlnil. Do sporu sa vložil aj politik Ondrej Dostál, ktorý sa postavil na Hlinovu stranu. Ako sa na to dnes pozerá Michal Hvorecký?

Čo spája Číňanov bijúcich Slovákov pred našim prezidentským palácom a Noriku Mojsejovú? Nič. Kým bitkárskym Číňanom sa polícia iba prizerala, zatknutie milionárky Noriky ohlasoval generál Ján Packa pred zapnutými kamerami.

Ako sa dostali do prieskumov Iveda Radičová, Robert Fico a Andrej Kiska? Prečo má Kiska toľko percet? Ako vznikajú prieskumy? Vyhrala by ozaj Radičová?

Bratislavská skupina Longital nahrala po čase nový album A to je všetko? Aj vďaka tomu, že sa k nej vrátil staronový bubeník Marián Slávka.

Na prvý pohľad to pôsobí ako šialený koncept, pri ktorom jednotný štýl písania písmen pozmení celú komunitu ľudí. V širšom kontexte a pri znalosti viacerých svetových príkladov však prvotný skepticizmus aspoň čiastočne opadá a z imidžu sa stáva jadro.

Laureátom Ceny Dominika Tatarku sa stal Ľubomír Longauer. Prinášame text jeho tatarkovskej reči, ako odznela minulý týždeň pri udelení tejto ceny.

Reportér .týždňa Andrej Bán sa obáva, že s neriešením problémov medzi Rómami a väčšinovou populáciou sa bude napätie v spoločnosti stupňovať. Môže sa stať to čo v Maďarsku, kde sa do parlamentu dostala extrémisticka strana Jobik.

Ondrej Dostál komentuje hromadnú pripomienka proti obmedzovaniu prístupu k výkonu advokátskeho povolania. http://www.changenet.sk/?section=kampane&x=673388#ixzz22lq47ZiJ

Nie som ktovieaký kaviarenský typ, no s veľkou chuťou som pripravil do najnovšieho vydania .týždňa tému o našich slávnych krčmách a kaviarňach, kde sa tvorili dejiny – či už tie skutočné, alebo fiktívne, literárne. Ako vždy, ostalo čosi nedopovedané.