Nie je jasné, či išlo o náhodu, alebo zámer premiéra, ale to, že návrh zákona „o strategických spoločnostiach“ schválila vláda 28.októbra, je nielen symbolika. O legislatíve, ktorá umožňuje vláde vyhlásiť podnik za „strategický“, dáva jej „predkupné právo“ za štátom určenú cenu a odstriháva manažment od jeho základných právomocí, je totiž málo povedať, že je pripomenutím komunistického Dňa znárodnenia. Taký zákon je totiž dňom znárodnenia tu a teraz.

Komentátor Peter Schutz si všíma pohyby na našej politickej scéne, ktoré sa spustili len niekoľko mesiacov pred voľbami do Národnej rady SR.

Smer je extrémne, krajne protireformná strana. To, že za trinásť rokov (mínus jeden a pol roka vlády Radičovej) neurobili vôbec nič, ironicky pripomína sám Fico vypočítavaním „míľnikov Smeru“. 

Politická mapa Slovenska sa prekresľuje ako nikdy doteraz. A je nesporné, že práve strana prezidenta Kisku mení vizáž politickej krajiny najvýraznejším štetcom.  

Hľadať paralelu medzi múrom v Ostrovanoch a niečím podobným v Maďarsku celkom nejde, keďže dnešná realita vzťahov Rómov a Nerómov sa u južných susedov vykresľuje ako „blízka občianskej vojne“.

Vyhlásiť, že vláda Ivety Radičovej, ktorá je personálne de facto hotová, by mala Slovensko previesť azda štyrmi najturbulentnejšími rokmi od vzniku samostatnosti, sa môže zdať - vo svetle 90. rokov - priodvážne. Zostaňme pri tom, že čím hustejšie sú hmly, ktoré zakrývajú budúcnosť, tým vyššie sú nároky na prispôsobenie sa výzvam, o ktorých títo politici (viď napríklad kauza eurovalu) nemali pred mesiacmi ani predtuchu.

Aj keď nálady v Česku dlhšie veštili, že rozčarovanie z politiky urobí z volieb veľký deň zúčtovania, sila explózie prekvapila každého.

Novela zákona o štátnom občianstve, ako aj vyhlásenie výročia "trianonského diktátu" za "Deň národnej súdržnosti" , sú symbolické kroky, ktorými Viktor Orbán vstúpil nielen do druhej premiérskej periódy, ale i do volebnej kampane na Slovensku. Načasovanie i samotný zákon sú však predovšetkým o Maďarsku a zmenách, ktoré prichádzajú s Orbánom.

Z vypočutia Maroša Šefčoviča v Európskom parlamente nevzišla o jeho spôsobilosti pre úrad komisára jediná použiteľná informácia. O to viac sme ich dostali o veľkej európskej politike a spôsobe, akým sa šíri v malých slovenských pomeroch.

Dvojo takmer paralelných volieb v najbližšom susedstve, ale i nedávne, napríklad v Nemecku, poskytujú určitú porovnávaciu bázu k Slovensku. Podobností nie je málo, najväčšia odlišnosť spočíva v tom, že naše júnové hlasovanie nemá veľkú tému.