Čínsky prezident Si Ťin-pching a španielsky kráľ Filip VI. po rokovaniach podpísali viacero bilaterálnych dokumentov, hoci ich podrobnosti zatiaľ neboli zverejnené.

Odsudzujúce komentáre poľského premiéra prišli v reakcii na Orbánov list zaslaný v sobotu predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej.

Zloženie Lecornuovej vlády zostáva nejasné, pričom zdroje citované francúzskymi médiami uvádzajú, že o tom, kto bude vymenovaný do kľúčových pozícií, „zachováva takmer kláštorné tajomstvo.“

Riziko terorizmu je naďalej vysoké, keďže al-Káida a Islamský štát sa opäť stávajú ambicióznejšími a využívajú nestabilitu v zahraničí na získanie pevnejších pozícií.

Organizácia Vjasna na sociálnych sieťach tiež uviedla, že medzi prepustenými osobami je aj opozičný politik Viktar Babaryka. Tento bývalý bankár chcel v roku 2020 kandidovať v prezidentských voľbách proti Alexandrovi Lukašenkovi.

Český prezident podotkol, že Rusko rešpektuje len silu a zdržanlivosť považuje za slabosť, preto je podľa neho potrebné ukázať mu silu spojencov.

Dokument sumarizuje vývoj vo všetkých 12 oblastiach, kde existujú obavy, a to vrátane fungovania volebného systému, nezávislosti súdnictva a korupcie.

Súd počas pojednávania 23. októbra rozhodol, že izraelským úradom dá jeden mesiac na vypracovanie plánu umožňujúceho prístup pre zahraničných reportérov do Gazy. Súd predĺžil v pondelok termín pre izraelskú vládu o desať dní.

Tvrdí, že nasledujúci týždeň bude pre Kyjev veľmi náročný, pretože Ukrajina pri americkom mierovom pláne stojí pred rozhodnutím, či stratí svoju dôstojnosť, alebo bude riskovať stratu svojho kľúčového partnera, Spojených štátov.

Grossi poukázal na to, že počas svojej doterajšej práce šéfa MAAE, dozornej agentúry OSN so sídlom vo Viedni, vedie rozhovory so všetkými dôležitými krajinami, a to aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.