Literárna historička Jana Piroščáková práve vydala Rozprávky starých Slovákov, ktoré zozbieral v 19. storočí Samuel Reuss. Hovoria rozprávky niečo o našej národnej mentalite? A prečo v nich musí byť toľko brutality a násilia?

Tento rok ukázal našu zraniteľnosť, ale i silu. Nový .týždeň hodnotí to najlepšie i najhoršie z roku 2018. Kto je osobnosťou a kto antiosobnosťou roka?

Ktorá pôvodná slovenská kniha a ktorá cudzojazyčná kniha preložená do slovenčiny alebo češtiny vás v tomto roku najviac zaujala? – pýtali sme sa osobností a zložili pre vás mozaiku toho najzaujímavejšieho, čo sa tento rok na našom knižnom trhu objavilo.

Za vznik Tichej noci nemôžu kostolné myši ani pokazený organ, ale obyčajná ľudská tvorivosť. Je to pieseň, ktorá prináša pokoj a súdržnosť, i keď sa môže zdať obohraná.

Po dnešnom rokovaní Rady KDH strana uvádza, že si uvedomuje svoju obrovskú zodpovednosť. Prerokovala aj voľby do Európskeho parlamentu.

Stretnú sa očný chirurg, reumatológ a onkológ. Prvý hovorí – „Tak páni, tohtoročná Nobelova cena bola udelená za to, čo práve my používame.“ Druhý hovorí to isté. A tretí tiež. Každý z nich pritom hovorí o inej Nobelovej cene. Je december 2018.

Osmičkové roky majú osobitnú príchuť. Sú prísľubom nových nádejí a očakávaní, ktoré však u nás nezriedka sprevádzali rozčarovania a sklamania.

Marián čakal na svoj sociálny byt v Bratislave šesť rokov. Trpí sklerózou multiplex a je na vozíku. Pri svojom ochorení sa potreboval dostať z nehostinnej ubytovne, kde sa delil o izbu s ďalším spolubývajúcim.

Malo by nás trápiť, že v slovenskej histórii neexistuje žiadna „zlatá éra“, ku ktorej by sme sa mohli upínať – možno s výnimkou rozmachu prvej Československej republiky?

Končí sa ďalší slovenský rok s osmičkou na konci. Keď sa na to číslo pozrieme z iného uhla, máme znak nekonečna. Nekonečno je to, čo nemá hranice, čo je nerozdeliteľné, alebo čo nemôžeme zmeniť. V čom sme sa tento rok dotýkali na Slovensku nekonečna?