Vyše 100 slovenských osobností, medzi iným aj bývalá premiérka, traja bývalí ministri zahraničných vecí, viacero bývalých diplomatov, ako aj osobností zo sveta kultúry a občianskeho sektora, dnes vyjadrilo podporu občianskej spoločnosti v Gruzínsku, ktorá volá po dôkladnom vyšetrení volebných nezrovnalostí po sporných parlamentných voľbách, ktoré sa v krajine uskutočnili koncom októbra.

Hosťami diskusie boli Andrej Bán, vojnový reportér, Martin Bútora, sociológ, Roman Kvasnica, advokát a sociológ Fedor Gál.

Martinov a môj život sa pretínali v kľúčových okamihoch – v detstve a pri udalostiach spätých s Novembrom 1989. V detstve to bolo o živote na ulici. Naša štvrť ležala na hranici Starého Mesta a periférie, kde bolo kedysi židovské a rómske geto.

S Martinom som sa prvýkrát stretol ako študent (on si to asi nepamätá) koncom osemdesiatych rokov v budove Filozofickej fakulty UK na Šafárikovom námestí v posluchárni na piatom poschodí na seminári organizovanom neortodoxnými sociológmi z Katedry sociológie (pravdepodobne) Ivetou Radičovou, Soňou Szomolányiovou a Vladom Krivým.

„Hrdinu“ svojho rozprávania prirovnávam k potkaniarovi. Stará nemecká povesť z 13. storočia hovorí o mužovi, ktorý dokázal viesť fascinovaný dav rovno k vlastnej skaze. Dejiny sú pretkané rôznymi verziami potkaniarov. Aj slovenské. A tie po novembri 1989 mali tiež svojho prvého potkaniara.

Bože, koľko ráz som len čítal kanonické dielo Starého Majstra a predsa som z neho pochopil iba zlomok. Včera, keď som po rannej káve a cigarete čítal už entý raz osemnástu kapitolu jedinej knihy, ktorá po ňom ostala, zrazu mi to došlo.

Aj ja. Čosi som sa však od toho vírusu naučil. Napríklad: žijeme v časoch, keď sa permanentne súťaží o pozornosť publika. Kríza, akákoľvek, je dobrá téma a súťaž o miesto na pódiu prehluší podstatné. A podstatné je predsa to, čo si myslím ja. Ktorýkoľvek „ja“.

Jindra Buxbaum je přítel a fotograf. Fotí především ultraortodoxní chasidy při velikých svátcích a na posvátných místech.

Fedora Gála by sme bez váhania zaradili k elitám. Alebo, aby sme ho neurazili floskulou, aké nemá rád, tak do hŕstky statočných, ktorí aj napriek sklamaniam veria v dialóg a vývoj spoločnosti – bolestný, ale pozitívny. Čo si myslí o hodnotách a lídroch Slovenska?

Chýbajúca morálka bola u bývalého premiéra Roberta Fica dlhodobo známa. Reťaz jeho vlád ukončil až Igor Matovič, ktorý chcel do riadenia štátu priniesť novú kultúru. Pri prvej príležitosti však morálnu čistotu odhodil. Prečo elity dlhodobo zlyhávajú?