Mnohí ho už zazreli, podaktorí s ním už mali dokonca česť. No väčšina z nás ešte čaká na jeho znovuobjavenie. Vyzerá ako čierna brezová jahňada, no je to korenie. A dokonca jedno z najstarších. Mali by sme ho volať dlhé.

Kto by ho nepoznal! Kedysi kraľoval skoro každému jedálnemu lístku, hrdo stál na jeho popredných miestach. V deväťdesiatych rokoch bol spolu s čiernohorským rezňom jednoznačnou jednotkou. Vyprážaná mäsová kapsa so šunkou, syrom a krkolomným, vždy zle napísaným názvom: Cordon bleu.

Nezaobíde sa bez nich žiadna väčšia kultúrna či športová udalosť. Predovšetkým v Amerike, pretože práve tam vznikli. Okamžite si získali svoje miesto a stali sa kultúrnou ikonou rýchleho občerstvenia. Chutné, trojuholníkové, chrumkavé, kukuričné a najmä návykové. Volajú ich nachos (čítame načos).

V súčasnosti patrí medzi najvyhľadávanejšie a najviac konzumované plody mora. Vyzerá zaujímavo, netradične, počas tepelnej prípravy dokonca chytí koralový nádych. Je jemne sladkastá so slanou, morskou koncovkou. Intenzita morskej chuti kolíše podľa oblasti výlovu. Ružová princezná kôrovcov – kreveta.

Niektorí ju pijú čistú, podobne ako vodku či koňak. Iní k nej potrebujú malý rituál. Do jamky medzi palec a ukazovák nasypať soľ, obliznúť, zapiť týmto čírym mokom a potom zahryznúť do limetky. Vraj nápoj nastupujúceho roku: tequila.

Mnohí ho považujú za francúzske národné jedlo, no nik vám to oficiálne nepotvrdí. Má však na to všetky predpoklady. Obsahuje dve kľúčové ingrediencie, na ktoré sú Francúzi mimoriadne hrdí: kohúta a víno. Legendárny coq au vin, čiže kohút na víne.

Je nenápadné a všetci ho berú ako samozrejmosť. No na to, aby mohlo vzniknúť, bolo potrebné mať nápad, víziu, ba aj odhodlanie. Dnes dokonca existuje v instantnej, práškovej podobe a je súčasťou rôznych národných jedál. Milované aj nenávidené pyré.

Vyzerá ako ručne maľované. Je to mäso, no klame telom. Býva zázračne popretkávané bielym žilkovaním ako nejaký vzácny orientálny mramor. Plátok mäsa je na dotyk nezvyčajne krehký a poriadne schladený. Pri dotyku rukou sa totiž začne jemne rozpúšťať. Wagyu.

Možno ste ho už niekde videli. Vyzerá ako rybie ikry, no je machovo zelenkavé a nesmierne ligotavé. Iným zas pripomína quinou, no táto japonská rastlinná pochutina na rozdiel od nej v ústach lahodne praská. Najnovší objav vysokej kuchyne – tonburi.

Každý ju už raz jedol či zazrel v obchode. Možno nevedel presne, o čo ide, no ak sa nejaké jedlo označilo ako ázijské, bolo grilované, lesklé a chutilo trošku medovo či karamelovo, môžeme sa staviť, že to bolo práve vďaka omáčke teriyaki.