Fotbalista Antonín Panenka ozdobil svůj životní příběh zlatou penaltou na vítězném finále mistrovství Evropy, 20. června uplyne od bělehradského zápasu 49 let.

Slovensko je rozdelené, rozdrobené, rozoštvané. A nevzniklo to „samopádom“. Spoločnosť, dôkladne vymasírovanú ruskou propagandou, stačilo nasmerovať do košiara populizmu, nenávisti a ukázať im nepriateľa: napríklad tretí sektor.

Reginam occidere nolite timere bonum est si omnes consentiut ego non contradico. Táto latinská veta v preklade znamená: „Zabiť kráľovnú netreba báť sa Vám bude dobre ak všetci súhlasia ja nie som proti.“

Donald Trump zvestuje nový zlatý vek, novú veľkosť a novú silu Ameriky. Tak vehementne a tak hlasno, až je to podozrivé. Ak prezident Theodore Roosevelt kedysi odporúčal „hovoriť mierne ale nosiť so sebou veľkú palicu“, v prípade Trumpa to môže byť presne naopak.

Príroda – to je les. Tento pohľad je v slovenskej populácii hlboko zakorenený. Čo iné ako temný, machnatý prales tu bolo predtým, než sme rozorali pôdu, aby sme z nej dorábali chlieb? Veď aj náš minister životného prostredia predsa vie, že „Slovensko žiadne stepi nemá“. Už pred štvrťstoročím rozdúchal plodnú diskusiu na túto tému Holanďan Frans Vera.

Podtitul výstavy Medzi kameňom a sochou v Galérii čin čin Nové je to, na čo sme stihli zabudnúť, sa dá prevrátene parafrázovať ako: Nové je to, na čo sme nezabudli. Jedno tvorí prednú stranu obrazov Milana Bočkaya, druhé ich zadnú stranu.

„Chci, aby mě všichni viděli takovou, jaká jsem.“ ... „Spousta lidí si myslí, že jsem to dokázala. Však víte, něco jako ,Washington sobě‘. Ale já jsem to nedokázala...“ Kariéra? „Kamkoli mě to zavede. Beru to tak, jak to přijde.“ Taková byla skutečná Roberta Flack (10. 2. 1937 – 24. 2. 2025).

Prezentovalo sa len 49 poslancov, na otvorenie schôdze je potrebná prítomnosť nadpolovičnej väčšiny poslancov.

Pred rokmi na mňa jeho statusy z prostredia krčmy, ktorú si s parťákom prenajali, aby revitalizovali lokálny alkoholický biotop, zapôsobili ako zjavenie. Veľmi som chcel, aby vyšli knižne, a želanie bolo vyslyšané. Útla knižka Milo Nemilo je mimoriadna. Nikoho nešetrí, ale má hlboké pochopenie pre prostredie nasiaknuté tisíckami cigariet, pív a borovičiek a hlavne postavy a postavičky, ktoré ho zaľudňujú. Janáč toto prostredie opisuje bez ilúzií, ale chápavo. V tom sa podobá skôr na Bohumila Hrabala ako na Charlesa Bukowského, ku ktorému ho zvyknú prirovnávať.

PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.