PLAN.ART pre vás opäť pripravil víkendový TO DO list.

K poznaniu mysle nevedie priama cesta, ale kľukatý chodník, na ktorom sa omyly lepia na každý náš krok. Psychiatrický a psychologický výskum nemôže byť vedený iba snahou po poznaní, ale aj metodologickým úsilím nastaviť hranice tomu, čo je empiricky uchopiteľné.

Chorváti o ňom hrdo vyhlasujú, že je posledným z veľkých maliarov Jadranu. Jeho obrazy považujú za číru esenciu Dalmácie. Jej jedinečnej prírody a kultúry, žiarivých letných farieb a jasného poludňajšieho svetla. Rovnako čarovnej stredomorskej krajiny, ale aj ľudí, ktorí tam žijú.

Slovensko je krajina odchodov. Emigračných vřn bolo od 20. storoĬia niekoľko: 1. svetová vojna, medzivojnové obdobie, po 2. svetovej vojne, po komunistickom prevrate, po roku 1968, počas normalizácie a ekonomická emigrácia po roku 1989. Masívna vlna, vyvolaná Ficovou politikou, už prebieha. Pozrime sa na ňu.

Naše rozhodnutia – životné, ekonomické, morálne aj politické – ovplyvňujú emócie. Ak si to nedokážeme priznať, ovplyvnia nás ešte viac. Ak chceme myslieť racionálne, musíme sa s nimi dôkladne spoznať. Začnime tou najmanipulatívnejšou. Strachom.

Machala škrieka, že všetci vo vláde by si mali brať príklad z ministerstva kultúry, ako zatočilo s tými protištátnymi liberálnymi elementmi.

Pri príležitosti odovzdávania ocenenia Zlatá kamera počas Medzinárodného filmového festivalu Art Film sme sa rozprávali s kameramanom Martinom Štrbom o míľnikoch jeho tvorby, spolupráci režiséra a kameramana aj o filmových adaptáciách kníh.

Západné demokracie strácajú vplyv na beh sveta. Alternatívy sú pochybné. Ten nový svetový poriadok môže byť aj poriadkom trestaneckej kolónie, v ktorej vládne právo silnejšieho. A čo Slovensko? Budeme chytráčiť ako obvykle?

Keď v roku 1989 padol komunizmus, hlavnou emóciou v Československu, ale aj širšie vo svete, bola radosť a nádej, že veci sa zmenia k lepšiemu. Dnes sú dominantnou emóciou obavy. Dá sa pred rozšíreným strachom brániť? Odpovedá psychiater Jozef Hašto.

Keď som sa tu naposledy venoval otázke budovania spoločnej obrany západných demokracií (ešte k nim doposiaľ patríme aspoň de iure), reč bola aj o ich súčasnej kríze, ktorá je z nemalej časti krízou kultúry a vzdelania.