„Každé neriešiteľné protirečenie, každý nenapraviteľný rozpor ťa núti rásť pre to, aby si ho obsiahol. Hrčami svojich koreňov naberáš beztvarú zem, jej kremene i humus, a staviaš tak céder na slávu Božiu. Iba ten chrámový stĺp došiel slávy, čo sa za dvadsať pokolení zrodil z opotrebovania – navzdory ľuďom. Aj ty sám ak chceš rásť, opotrebuj sa v rozporoch: Vedú k Bohu najkratšou cestou. Je to jediná cesta. Z toho vyplýva, že bolesťou rastieš, keď ju prijmeš.“ A. de Saint-Exupéry

Téma martýrstva patrí medzi veľké rozdiely medzi svetom Biblie a svetom súčasného čitateľa. Pod slovom mučeník sa dnes často rozumie človek vyhľadávajúci bolesť. Ten, ktorý nachádza potešenie v situácii, v ktorej mu druhí ľudia ubližujú. Obľuba takéhoto martýrstva je právom nepochopiteľná. Nebolo by teda lepšie, ak by sa proste celý ten jazyk a koncept mučeníctva odmietol?

„Každý sa môže hnevať, to je ľahké: Ale hnevať sa na správneho človeka, a toľko, koľko treba a keď treba, zo správneho dôvodu, správnym spôsobom, to nie je dané každému.“ Aristoteles

Aké sú okolnosti životnej premeny? Počas najväčšieho z kresťanských sviatkov sa všetky cirkvi pripomínajú príbeh o zmŕtvychvstalom Kristovi. Udalosti, ktorá pozýva aj nás premýšľať nad tým, ako skúsenosť s týmto novým životom mení aj nás. Na dnešných bohoslužbách by sme radi namiesto jedného dlhšieho monológu si spoločne prešli cez tri kratšie meditácie o transformujúcom stretnutí apoštola Pavla so živým Kristom. Čo však táto zmena znamená?

Človek je tvor dominantný. Presadiť svoju vôľu cez ostré lakte a bezpochýb dôverovať vo vlastné schopnosti sa nosí. Zachovať tvár víťaza, neporaziteľnosti sa cení. Prehra a slabosť je na smiech. Zdá sa totiž, že veľké sebavedomie akoby uľahčovalo náročnosť žitia života. Keď má človek náležité ego, tak akoby sa jednoduchšie dosahovalo to, čo si zaumieni. Avšak ako ego ostrých lakťov reaguje na neúspechu?

„Nič nie je dokonalejšie, nič nie je väčšie ako pomoc v hľadaní milosrdenstva pre druhých. Lebo ten, kto sa usiluje o spásu druhých, nachádza pri tom aj svoju vlastnú.“ Augustín z Hippo

„Zosnulí mi povedali: To, čo ovláda život, máš v sebe. Taký bol ich záver.“ Jón Kalman Stefánsson, román Žltá ponorka.

Božie milosrdenstvo však žiari v samotnom nešťastí. Na jeho dne, v samotnom jadre bezútešnej horkosti.

„Veľké tradície často uvažujú o duchovnej ceste ako o smerovaní k ,miestu srdca‘​, k miestu, kde sa integrujú dispozície človeka – intelektuálne, afektívne i zmyslové, ale aj k ,miestu Boha‘​, to znamená k miestu kontemplácie Absolútnej, ,takej, aká je‘​.

„V tichu Boh prestáva byť objektom a stáva sa skúsenosťou.“ Thomas Merton