Štyridsaťtriročný americký pesničkár Beck vie vždy prekvapiť. Koncom februára mu vyšiel skvelý album Morning Phase, v poradí už dvanásty, ktorý je udalosťou týchto týždňov. 

Odkedy si cez brucho nevidím na špičky nôh, chodí k nám teta upratovačka. A vždy večer predtým, ako má prísť, začnem upratovať, lebo mám pocit viny. Ale ona je úplná profesionálka. Veselá pani v stredných rokoch, krátke blond vlasy, robustné telo, suchá koža na rukách a absolútne jasný názor na všetko. Príde vždy v utorok o pol desiatej ráno, plná energie (a to má za sebou vyše hodinovú cestu autobusom a metrom), ja sa lenivo zvíham z postele, motá sa mi hlava, a cítim sa ako úplný idiot, lebo táto pani, čo by mi mohla byť mamou, tu stojí celá pripravená, usmiata, a spúšťa svoj ranný monológ, kým ja nič nevládzem, a keby som aj vládala, tak by sa mi prosto len nechcelo.

Keď som bol v Moskve prvýkrát, bolo to pred tromi rokmi a bývali sme v Slovenskom dome. Dňa 24. januára 2011 tam v pristávacej hale letiska Domodedovo teroristi odpálili nálož, ktorá usmrtila desiatky ľudí. Z našej skupiny som mal jediný 18 rokov a volali mi z veľvyslanectva, nech sa druhé ráno so spolubývajúcimi dostavím na pohovor. Dostali sme malé zošitky, ako majú deti na základných školách, ktoré sa boja, že im učiteľka za ťahanie dievčenských vláskov zapíše poznámku. Každý odchod zo Slovenského domu sme tam museli zapísať: či to bol nákup, škola, cesta do divadla, alebo k bankomatu.

„Zabili Slávika, parchanti!”, napísal vo svojom facebookovom statuse český kritik Pavel Klusák, keď si všimol správu, že na Slovensku zrušili anketu Slávik. Treba len dodať, že to nebola vražda, ale iba rana z milosti.

Dielo Karla Maya vychádzalo v Československu v obrovských nákladoch a ovplyvnilo tisíce čitateľov. K povinnej výbave intelektuálneho snoba síce pri vyslovení spisovateľovho mena patrí ironický úškrn a poznámka: „Veď v Amerike ani nikdy nebol!“ Je to však podobné konštatovanie, ako že Franz Kafka nikdy nebol chrobák.

Za dva dni stihol dve premiéry. Miro Remo (31) vypustil minulý víkend do sveta dva svoje dokumenty. Prvým je Vrbovský Veter o Braňovi Jobusovi a jeho festivale, druhým je Comeback z prostredia ilavskej väznice. Premiéra bude na festivale v Karlových Varoch.

O futbale rozpráva tak zanietene, že mu televízni diváci visia na ústach. Vo futbalových kruhoch si vyslúžil povesť trénera, ktorý dokáže namotivovať mužstvo tak, že dokáže poraziť silnejšieho súpera. Po rokoch strávených v nemeckej lige sa stal expertom na tamojší futbal. Aj preto ho niektorí fanúšikovia oslovujú Franz. František Straka.

Nie je koncert ako koncert. V pondelok večer hrali na štadióne vo Viedni Rolling Stones, na druhý deň ráno sa v Hájskom, dedine medzi Trnavou a Nitrou, konal úplne iný koncert. Hviezdou večera boli Spievanka a Zahrajko. Úspech bol podobný.

„V nedeľu pôjdem do kostola do Harlemu!” hrdo som oznámil Blahovi Uhlárovi, Petrovi Tilajčíkovi a Braňovi Mosnému z Divadla Stoka, s ktorými trávim väčšiu časť augusta na festivale FringeNYC v New Yorku. Stoka už má za sebou všetkých päť predstavení a nedopadla vôbec zle – ale o tom až v reportáži po návrate domov.

Do sna sa mi ráno dostal skľučujúci pocit, že je vojna. Konkrétne som počula zvuk stíhačiek, nalietavajúcich na náš byt. Otvorila som oči a za oknom som zbadala letieť osem migov v zostave, vypúšťajúcich ruskú trikolóru. Nácviky na prázdnik Pobedy – oslavu víťazstva nad fašizmom. Po Moskve už asi týždeň vídať vojenských veteránov v uniformách s medailami. Sú všade, v metre, v nákupných centrách, hrdo sa nosia a všetci na nich hrdo vzhliadajú. A bežná verejnosť má aspoň na nálepky Spasiba babuške i dedu za boľšoju pobedu! na zadných sklách svojich áut.